Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

लङ्कादर्शनं तथा रात्रौ सूक्ष्मरूपेण प्रवेशोपायचिन्तनम्

Vision of Lanka and Strategy for Nocturnal Entry

सरलान् कर्णिकारांश्च खर्जूरांश्च सुपुष्पितान्।प्रियालून्मुचुलिन्दांश्च कुटजान् केतकानपि।।5.2.9।।प्रियंङ्गून् गन्धपूर्णांश्च नीपान् सप्तच्छदांस्तथा।आसनान् कोविदारांश्च करवीरांश्च पुष्पितान्।।5.2.10।।पुष्पभारनिबद्धांश्च तथा मुकुलितानपि।पादपान् विहगाकीर्णान् पवनाधूतमस्तकान्।।5.2.11।।हंसकारण्डवाकीर्णा वापीः पद्मोत्मलायुताः।आक्रीडान् विविधान् रम्यावन् विविधांश्च जलाशयान्।।5.2.12।।सन्ततान् विविधैर्वृक्षैः सर्वर्तुफलपुष्पितैः।उद्यानानि च रम्याणि ददर्श कपिकुञ्जरः।।5.2.13।।

santatān vividhair vṛkṣaiḥ sarvartuphalapuṣpitaiḥ |

udyānāni ca ramyāṇi dadarśa kapikuñjaraḥ ||

وہ ہاتھی جیسے عظیم کپیویر نے دلکش باغات دیکھے جو گوناگوں درختوں سے پھیلے تھے، جن پر ہر موسم میں پھل اور پھول کھلے رہتے تھے۔

सन्ततान्extended/spread out
सन्ततान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसन्तत (कृदन्त; सम्-√तन् धातु, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कृदन्त-विशेषण: सन्तत (क्त: 'stretched/extended')
विविधैःwith various
विविधैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन; विशेषण
वृक्षैःtrees
वृक्षैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन
सर्वर्तुफलपुष्पितैःwith trees flowering/fruiting in all seasons
सर्वर्तुफलपुष्पितैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + ऋतु (प्रातिपदिक) + फल (प्रातिपदिक) + पुष्पित (कृदन्त; √पुष्प्/पुष्प्-भावे, क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; बहुपद-समास: सर्वेषु ऋतुषु फलैः (च) पुष्पितैः इति अर्थः; पुष्पित (क्त) विशेषण
उद्यानानिgardens
उद्यानानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउद्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
रम्याणिdelightful/beautiful
रम्याणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद; प्रथम-पुरुष, एकवचन
कपिकुञ्जरःthe elephant-like monkey (Hanuman)
कपिकुञ्जरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक) + कुञ्जर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन; तत्पुरुष: कपीनां कुञ्जरः (elephant-like among monkeys)

The mighty vanara saw around Lanka, trees like sarala, karnikara in full bloom, datepalms, priyala, muchulinda, kutaja, kethaka trees filled with fragrance priyangu, kadamba, so also flowering plants like saptachhada, asana, kovidara and karaveera fully loaded with flowers and buds. These trees were thronged by birds, with their branches shaken by the wind. Flocks of swans and waterfowls were found in ponds of different types. There were various pleasure groves with flowers in bloom and fruits of all seasons and varieties of water resorts and delightful gardens.

H
Hanumān
L
Laṅkā

FAQs

Dharma is not seduced by abundance: the epic juxtaposes Laṅkā’s flourishing gardens with the injustice of Sītā’s captivity, stressing that righteousness is independent of wealth.

Hanumān visually surveys the city’s cultivated gardens and their extraordinary year-round fertility.

Steady resolve (niścaya): despite sensory beauty, Hanumān remains committed to Rāma’s truthful cause.