Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

लङ्कादर्शनं तथा रात्रौ सूक्ष्मरूपेण प्रवेशोपायचिन्तनम्

Vision of Lanka and Strategy for Nocturnal Entry

सरलान् कर्णिकारांश्च खर्जूरांश्च सुपुष्पितान्।प्रियालून्मुचुलिन्दांश्च कुटजान् केतकानपि।।5.2.9।।प्रियंङ्गून् गन्धपूर्णांश्च नीपान् सप्तच्छदांस्तथा।आसनान् कोविदारांश्च करवीरांश्च पुष्पितान्।।5.2.10।।पुष्पभारनिबद्धांश्च तथा मुकुलितानपि।पादपान् विहगाकीर्णान् पवनाधूतमस्तकान्।।5.2.11।।हंसकारण्डवाकीर्णा वापीः पद्मोत्मलायुताः।आक्रीडान् विविधान् रम्यावन् विविधांश्च जलाशयान्।।5.2.12।।सन्ततान् विविधैर्वृक्षैः सर्वर्तुफलपुष्पितैः।उद्यानानि च रम्याणि ददर्श कपिकुञ्जरः।।5.2.13।।

puṣpabhāranibaddhāṃś ca tathā mukulitān api |

pādapān vihagākīrṇān pavanādhūtamastakān ||

اس نے ایسے درخت دیکھے جو پھولوں کے بوجھ سے جھکے ہوئے تھے، اور کچھ ابھی کلیوں سے بندھے تھے؛ پرندوں سے بھرے ہوئے وہ شجر، جن کی چوٹیوں کو ہوا جھلا رہی تھی۔

पुष्पभारनिबद्धान्bound/weighted down by the load of flowers
पुष्पभारनिबद्धान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपुष्प (प्रातिपदिक) + भार (प्रातिपदिक) + निबद्ध (कृदन्त; नि-बन्ध् धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), बहुवचन; कृदन्त-विशेषण: निबद्ध (क्त-प्रत्यय, past passive participle)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
तथाlikewise/also
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/समुच्चयार्थक (adverb: likewise/also)
मुकुलितान्budded (with buds formed)
मुकुलितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमुकुलित (कृदन्त; मुकुल्/मुकुली-भावे √मुच्?; रूढ-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कृदन्त-विशेषण (रूढ-क्त/निष्ठा: budded/closed in bud)
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थक (particle: also/even)
पादपान्trees
पादपान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपादप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), बहुवचन
विहगाकीर्णान्filled with birds
विहगाकीर्णान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविहग (प्रातिपदिक) + आकीर्ण (कृदन्त; आ-√कॄ/कीर् धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कृदन्त-विशेषण: आकीर्ण (क्त, 'strewn/filled'); विहगैः आकीर्णाः इति (तृतीया-तत्पुरुषार्थ)
पवनाधूतमस्तकान्whose tops were shaken by the wind
पवनाधूतमस्तकान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपवन (प्रातिपदिक) + आधूत (कृदन्त; आ-√धू धातु, क्त) + मस्तक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; बहुपद-समास: पवनेन आधूतं मस्तकं येषाम् (तृतीया-तत्पुरुष/कर्मधारय-समासार्थ), 'wind-shaken-tops'

The mighty vanara saw around Lanka, trees like sarala, karnikara in full bloom, datepalms, priyala, muchulinda, kutaja, kethaka trees filled with fragrance priyangu, kadamba, so also flowering plants like saptachhada, asana, kovidara and karaveera fully loaded with flowers and buds. These trees were thronged by birds, with their branches shaken by the wind. Flocks of swans and waterfowls were found in ponds of different types. There were various pleasure groves with flowers in bloom and fruits of all seasons and varieties of water resorts and delightful gardens.

H
Hanumān
L
Laṅkā
P
pavana (wind)
V
vihaga (birds)

FAQs

Dharma includes mindful perception: the epic trains attention to the world while reminding that beauty is not the same as moral legitimacy.

Continuing his survey of Laṅkā’s environs, Hanumān observes the lush trees, birds, and wind-swayed canopies.

Composure and vigilance: Hanumān remains a careful observer, not distracted from the righteous objective.