Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

विन्ध्यगुहाविचयः — Searching the Vindhya Caves and the Cursed Forest

Southern Search

ते प्रविश्याऽशु तं भीमं लतागुल्मसमावृतम्।दद्दृशुः क्रूरकर्माणमसुरं सुरनिर्भयम्।।।।

te praviśyāśu taṃ bhīmaṃ latāgulmasamāvṛtam |

daddṛśuḥ krūrakarmāṇam asuraṃ suranirbhayam ||

وہ فوراً اُس ہولناک مقام میں داخل ہوئے جو بیلوں اور جھاڑیوں سے ڈھکا تھا، اور انہوں نے ایک سفّاک کردار اسُر کو دیکھا جو دیوتاؤں سے بھی بےخوف تھا۔

तेthey
ते:
कर्ता (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
प्रविश्यhaving entered
प्रविश्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया (having entered)
आशुquickly
आशु:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootआशु (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (adverb: quickly)
तम्him
तम्:
कर्म (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
भीमम्terrible
भीमम्:
विशेषण (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootभीम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण of तम्
लता-गुल्म-समावृतम्covered with creepers and bushes
लता-गुल्म-समावृतम्:
विशेषण (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootलता (प्रातिपदिक) + गुल्म (प्रातिपदिक) + सम्-आ-वृत (धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण of तम्; समासः—तत्पुरुष (लतागुल्मैः समावृतम्)
ददृशुःthey saw
ददृशुः:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
क्रूर-कर्माणम्of cruel deeds
क्रूर-कर्माणम्:
विशेषण (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रूर (प्रातिपदिक) + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (क्रूराणि कर्माणि यस्य सः)
असुरम्a demon
असुरम्:
कर्म (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सुर-निर्भयम्unafraid of the gods
सुर-निर्भयम्:
विशेषण (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुर (प्रातिपदिक) + निर्भय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण of असुरम्/तम्; समासः—तत्पुरुष (सुरेभ्यः निर्भयः)

The monkeys beheld the dreadful demon standing firmly like a huge, incomparable mountain in front of them.

V
vānarāḥ (monkeys)
A
asura (demon)
S
sura (gods, as a class)

FAQs

Dharma is discernment and courage: recognizing adharma (cruelty, godless arrogance) and not shrinking from confronting it while pursuing one’s rightful task.

The Vānara party enters an overgrown, fearsome area and encounters a powerful demon described as violently immoral and arrogant.

Bravery in the face of threatening forces that embody cruelty and lawlessness.