Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

दक्षिणदिशि सीतान्वेषण-आदेशः

Commissioning the Southern Search for Sītā

ततस्समुद्रमासाद्य सम्प्रधार्यार्थनिश्चयम्।अगस्त्येनान्तरे तत्र सागरे विनिवेशितः।।4.41.20।।चित्रनानानगः श्रीमान्महेन्द्र: पर्वतोत्तमः।जातरूपमयः श्रीमानवगाढो महार्णवम्।।4.41.21।।

citranānānagaḥ śrīmān mahendraḥ parvatottamaḥ |

jātarūpamayaḥ śrīmān avagāḍho mahārṇavam ||

وہ بہترین پہاڑ مہےندر، جو رنگا رنگ درختوں سے آراستہ اور نہایت شریمان ہے، گویا سونے سے بنا ہوا چمکتا ہے؛ اور اپنی شان کے ساتھ مہاساگر میں گہرا اترتا چلا جاتا ہے۔

nānāvidhaiḥof various kinds
nānāvidhaiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānāvidha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (nagaiḥ)
nagaiḥwith trees
nagaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootnaga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; अत्र 'वृक्ष' अर्थे
sarvaiḥwith all
sarvaiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (nagaiḥ)
latābhiḥwith creepers/vines
latābhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootlatā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: समुच्चय (conjunction: and)
upaśobhitambeautified, adorned
upaśobhitam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootupa-śubh (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (parvata/dvīpa etc., implied)
devarṣi-yakṣa-pravaraiḥby eminent divine sages and yakṣas
devarṣi-yakṣa-pravaraiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootdevarṣi (प्रातिपदिक) + yakṣa (प्रातिपदिक) + pravara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समाहार/तत्पुरुष-प्रायः (excellent among devarṣis and yakṣas)
apsarobhiḥby apsarases
apsarobhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootapsaras (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: समुच्चय (and)
sevitamfrequented, inhabited
sevitam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsev (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (place/mountain)
siddha-cāraṇa-saṅghaiḥby groups of siddhas and cāraṇas
siddha-cāraṇa-saṅghaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootsiddha (प्रातिपदिक) + cāraṇa (प्रातिपदिक) + saṅgha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः (siddhānāṃ cāraṇānāṃ saṅghaiḥ)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: समुच्चय (and)
prakīrṇamspread about, scattered
prakīrṇam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpra-kṝ (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
samanoramamvery delightful
samanoramam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग-प्रायः) + manorama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (very charming)
tamthat (place/mountain)
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; सर्वनाम (refers to the mountain/place)
upaitiapproaches, visits
upaiti:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootupa-i (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
sahasrākṣaḥSahasrākṣa (Indra)
sahasrākṣaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsahasra (प्रातिपदिक) + akṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (sahasram akṣāṇi yasya = thousand-eyed) इन्द्र-नाम
sadāalways
sadā:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootsadā (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: कालवाचक (always)
parvasuon festival days
parvasu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootparvan (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), बहुवचन; पर्व-कालेषु (on festival/holy days)
parvasuon each such occasion
parvasu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootparvan (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; पुनरुक्ति (emphatic repetition)

'Then on reaching the sea shore, decide the course of action. Sage Agastya has set up (between the moat of the city and and the sea) a glorious golden mountain Mahendra. Filled with colourful trees, it stretches into the sea.

M
Mahendra (mountain)
M
Mahārṇava (great ocean/sea)

FAQs

Dharma is supported by right orientation: knowing sacred and geographic landmarks helps a righteous mission proceed without confusion or wasteful wandering.

Sugriva describes Mt. Mahendra near/within the ocean as a notable point in the southern route of the search.

Leadership through clear guidance—Sugriva equips his team with concrete knowledge for success.