Shloka 16

आर्तस्य हृतदारस्य पुरुषं पुरुषान्तरात्।वचनं मर्षणीयं ते राघवस्य महात्मनः।।

ārtasya hṛta-dārasya paruṣaṃ puruṣāntarāt | vacanaṃ marṣaṇīyaṃ te rāghavasya mahātmanaḥ ||

مہاتما راغھو کی بات—چاہے سخت ہی کیوں نہ ہو—تجھے برداشت کرنی چاہیے؛ وہ دکھ میں مبتلا ہے، اپنی زوجہ سے محروم کیا گیا ہے، اور اس کی زبان سے یہ کلام دل کے گہرے کرب سے نکلتا ہے۔

आर्तस्यof one in distress
आर्तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootārta (प्रातिपदिक)
Formविशेषणरूपेण; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
हृतदारस्यof one whose wife has been taken
हृतदारस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Roothṛta (कृदन्त-प्रातिपदिक) + dāra (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय: हृताः दाराः यस्य; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; 'राघवस्य' इत्यस्य विशेषणम्
परुषम्harsh
परुषम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootparuṣa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; 'वचनम्' इत्यस्य विशेषणम्
पुरुषान्तरात्from another man
पुरुषान्तरात्:
Apādāna (अपादान)
TypeNoun
Rootpuruṣa (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: पुरुषस्य अन्तरम् (another person); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
वचनम्speech/words
वचनम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvacana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (here: प्रथमा as subject of 'मर्षणीयम्')
मर्षणीयम्to be endured
मर्षणीयम्:
Vidhi (विधि)
TypeAdjective
Rootmṛṣ (धातु) + anīya (कृत्)
Formअनीयर्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/passive necessity); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम् 'वचनम्' प्रति
तेfor you
ते:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootyuzmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; चतुर्थी (Dative/4th), एकवचन
राघवस्यof Rāghava
राघवस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootrāghava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
महात्मनःof the great-souled
महात्मनः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahātman (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: महान् आत्मा यस्य; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; 'राघवस्य' इत्यस्य विशेषणम्

'In these circumstances the best way is seeking apology from Lakshmana with folded hands. I do not see any way other than this.

R
Rāma (Rāghava)
S
Sītā (implied by 'hṛtadāra')
S
Sugrīva

FAQs

Kṣamā and karuṇā: one should respond with patience and empathy toward a righteous person speaking from grief, especially when one is indebted to him.

As Lakṣmaṇa approaches in anger, Tārā prepares Sugrīva to receive stern words without retaliation, remembering Rāma’s suffering over Sītā.

Forbearance—restraining pride and accepting correction for the sake of dharma.