Shloka 19

तान्गृहीतप्रहरणान्सर्वान्दृष्ट्वा तु लक्ष्मणः।।बभूव द्विगुणं क्रुद्धो बह्विन्धन इवानलः।

tān gṛhītapraharaṇān sarvān dṛṣṭvā tu lakṣmaṇaḥ |

babhūva dviguṇaṃ kruddho bahvindhana ivānalaḥ ||

جب لکشمن نے اُن سب کو ہتھیار تھامے دیکھا تو اُس کا غضب دوچند بھڑک اٹھا—جیسے بہت سا ایندھن پڑنے سے آگ اور زیادہ دہک اٹھتی ہے۔

तान्those
तान्:
कर्म (object of dṛṣṭvā)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
गृहीतप्रहरणान्having seized weapons
गृहीतप्रहरणान्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootगृहीत (ग्रह् धातु, क्त) + प्रहरण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; बहुव्रीहिः (those who have taken up weapons)
सर्वान्all
सर्वान्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकाल-क्रिया
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा (Absolutive), अव्ययभाव
तुbut
तु:
सम्बन्ध (discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअवधारण/विरोधसूचक-अव्यय (particle: but/indeed)
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बभूवbecame
बभूव:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
द्विगुणम्twofold, doubled
द्विगुणम्:
परिमाण (degree/measure)
TypeIndeclinable
Rootद्वि + गुण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (adverbial: 'twofold')
क्रुद्धःangry
क्रुद्धः:
विशेषण (predicate adjective)
TypeAdjective
Rootक्रुध् (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बह्विन्धनःwith much fuel
बह्विन्धनः:
उपमान-विशेषण (qualifier of analaḥ)
TypeAdjective
Rootबहु + इन्धन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (having much fuel)
इवlike
इव:
उपमा-सूचक
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
अनलःfire
अनलः:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootअनल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

On seeing the monkeys wielding weapons, Lakshmana's anger doubled like logs of firewood put to burning.

L
Lakṣmaṇa

FAQs

The verse cautions that anger, once ‘fueled’ by opposition, rapidly intensifies; dharma requires mastery over krodha so that justice does not become destructive.

The guards’ armed readiness provokes Lakṣmaṇa further, heightening the tension at Kiṣkindhā’s entrance.

Protective zeal for righteousness—though the verse simultaneously foregrounds the danger of uncontrolled wrath.