Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

Saptajana-āśrama Darśana and the Approach to Kiṣkindhā

Hermitage of Seven Sages; March toward Vāli’s Capital

ते वीक्षमाणा वृक्षांश्च पुष्पभारावलम्बिनः।प्रसन्नाम्बुवहाश्चैव सरितस्सागरङ्गमाः।।

te vīkṣamāṇā vṛkṣāṃś ca puṣpa-bhārāvalambinaḥ | prasannāmbu-vahāś caiva saritaḥ sāgara-gamāḥ ||

چلتے چلتے وہ اُن درختوں کو دیکھتے جاتے تھے جو پھولوں کے بوجھ سے جھکے ہوئے تھے، اور اُن ندیوں کو بھی جن کا پانی شفاف تھا اور جو بہتی ہوئی سمندر کی طرف جا رہی تھیں۔

तेthey
ते:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
वीक्षमाणाःlooking at, observing
वीक्षमाणाः:
कर्तृ-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootवीक्ष् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (Present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (ते इति विशेषण)
वृक्षान्trees
वृक्षान्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
पुष्पभारावलम्बिनःdrooping with the weight of flowers
पुष्पभारावलम्बिनः:
कर्म-विशेषण (Karma-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootपुष्प-भार-अवलम्बिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (पुष्पाणां भारात् अवलम्बिनः = hanging down due to flower-load); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (वृक्षान् इति विशेषणार्थे)
प्रसन्नाम्बुवहाःcarrying clear water
प्रसन्नाम्बुवहाः:
कर्तृ-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न-अम्बु-वह (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (प्रसन्नम् अम्बु वहन्ति ये); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (सरितः इति विशेषण)
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात
सरितःrivers
सरितः:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सागरङ्गमाःflowing to the sea
सागरङ्गमाः:
कर्तृ-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootसागर-गम् (प्रातिपदिक; गम < गम् (धातु) ण्वुल्/कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (सागरं गच्छन्ति ये); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (सरितः इति विशेषण)

They saw (on the way) trees bent down with the load of flowers, and rivers with pure water flowing into the sea.

T
trees
R
rivers
S
sea (sāgara)

FAQs

A dharmic journey is not only goal-driven; it remains attentive and non-destructive, seeing the world with composure and appreciation rather than exploitation.

During the march, the party observes the natural beauty of the route—flower-laden trees and clear rivers.

Saumyatā (gentleness) and mindfulness—an ability to remain steady and perceptive even near conflict.