Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

दशरथस्य अन्त्येष्टि

विधानम् — Dasaratha’s Funeral Rites and Ayodhya’s Mourning

किं ते व्यवसितं राजन् प्रोषिते मय्यनागते।विवास्य रामं धर्मज्ञं लक्ष्मणं च महाबलम्।।2.76.6।।

kiṃ te vyavasitaṃ rājan proṣite mayy anāgate |

vivāsya rāmaṃ dharmajñaṃ lakṣmaṇaṃ ca mahābalam || 2.76.6 ||

اے راجَن! میرے پردیس میں رہتے اور میرے لوٹنے سے پہلے تم نے کیا ارادہ باندھا تھا کہ دھرم کے جاننے والے رام کو اور مہابلی لکشمن کو بھی جلاوطن کر دیا؟

किम्what
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक सर्वनाम
तेyour
ते:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन; ‘of you/your’
व्यवसितम्resolved/decided
व्यवसितम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवि-अव-√सि (धातु) → व्यवसित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त (past passive participle) नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘resolved/decided’
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन विभक्ति (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
प्रोषितेwhen (I was) away
प्रोषिते:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरणम्)
TypeAdjective
Rootप्र-√वस् (धातु) → प्रोषित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त (PPP) पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; सति-सप्तमी: ‘when (I was) away’
मयिwhile I (was)
मयि:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरणम्)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी विभक्ति (Locative), एकवचन; सति-सप्तमी
अनागतेnot having returned
अनागते:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरणम्)
TypeAdjective
Rootअन्-आ-√गम् (धातु) → अनागत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त (PPP) पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; सति-सप्तमी: ‘before (I had) returned’
विवास्यhaving banished
विवास्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषणम्)
TypeVerb
Rootवि-√वस् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund): ‘having banished/exiled’
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
धर्मज्ञम्knower of dharma
धर्मज्ञम्:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootधर्मज्ञ (प्रातिपदिक)
Formसमास: धर्मं जानाति इति (उपपद-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रामम् इति विशेषण
लक्ष्मणम्Lakshmana
लक्ष्मणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
महाबलम्mighty/very strong
महाबलम्:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootमहाबल (प्रातिपदिक)
Formसमास: महत् बलम् यस्य/महद् बलम् (कर्मधारय); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; लक्ष्मणम् इति विशेषण

At that time, piteous cries of distressed women in their thousands like the piercing cries of female kraunchas (birds) were heard.

B
Bharata
D
Daśaratha
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

The verse questions a decision that appears to violate dharma: the banishment of a righteous heir. It highlights the moral burden leaders bear when their choices cause suffering to the virtuous.

During the funeral context, Bharata laments over Daśaratha’s death and confronts (in grief) the fact that Rāma and Lakṣmaṇa were exiled while he was absent.

Moral clarity and loyalty—Bharata instinctively defends Rāma’s righteousness and is pained by injustice done to him.