Shloka 47

नाश्रौषमिति राजानमुपालब्धोऽपि वक्ष्यसि।चिरं दुःखस्य पापिष्ठमिति रामस्तमब्रवीत्।।।।

nāśrauṣam iti rājānam upālabdho 'pi vakṣyasi |

ciraṃ duḥkhasya pāpiṣṭham iti rāmas tam abravīt ||

رام نے اُس سے کہا: «اگر راجا تمہیں ملامت بھی کرے تو کہہ دینا: ‘میں نے نہیں سنا۔’ دکھ کو طول دینا نہایت بدترین گناہ ہے۔»

not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
अश्रौषम्I heard
अश्रौषम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-सूचक अव्यय
राजानम्the king
राजानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उपालब्धःreproached
उपालब्धः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउप + लभ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘reproached’
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चय निपात (even/also)
वक्ष्यसिyou will say/tell
वक्ष्यसि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple future), परस्मैपद, मध्यमपुरुष, एकवचन
चिरम्for long
चिरम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (for a long time)
दुःखस्यof sorrow
दुःखस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; सम्बन्ध
पापिष्ठम्most grievous/very bad
पापिष्ठम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formतमप्-प्रत्ययान्त (superlative), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (as predicate: ‘most evil/very bad’)
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-सूचक अव्यय
रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तम्to him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

When the king reproaches you for not stopping the chariot, you can say 'I could not hear'.Prolonging agony is sinful, said Rama to Sumantra.

R
Rāma
S
Sumantra
D
Daśaratha

FAQs

Dharma is compassion in action: do not intensify another’s grief by needless delay. Rāma frames prolonging agony as ethically blameworthy.

Rāma anticipates Daśaratha’s command to stop the chariot and instructs Sumantra on what to say if blamed for not stopping.

Pragmatic compassion and moral clarity—Rāma chooses the course that reduces harm while maintaining his truthful commitment to exile.