Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

सुमन्त्रस्य कैकेयी-निन्दा

Sumantra’s Reproof of Kaikeyi in the Royal Assembly

नूनं सर्वे गमिष्यामो मार्गं रामनिषेवितम्।त्यक्ताया बान्धवैः सर्वैर्ब्राह्मणैः साधुभिः सदा।।2.35.12।।का प्रीती राज्यलाभेन तव देवि भविष्यति। तादृशं त्वममर्यादं कर्म कर्तुं चिकीर्षसि।।2.35.13।।

nūnaṃ sarve gamiṣyāmo mārgaṃ rāmaniṣevitam | tyaktāyā bāndhavaiḥ sarvair brāhmaṇaiḥ sādhubhiḥ sadā ||2.35.12||

kā prītī rājyalābhena tava devi bhaviṣyati | tādṛśaṃ tvam amaryādaṃ karma kartuṃ cikīrṣasi ||2.35.13||

یقیناً ہم سب اسی راہ پر چلیں گے جس پر رام چلے گا۔ جب تو ہمیشہ کے لیے اپنے سب رشتہ داروں، برہمنوں اور سادھوؤں سے ترک کر دی جائے گی، اے دیوی! تب راج کے حاصل ہونے سے تجھے کون سی خوشی ہوگی؟ تو کیوں ایسا بے قاعدہ، بے حد و مرز والا کام کرنا چاہتی ہے؟

महाब्रह्मर्षिसृष्टाःcreated by great brahmarishis
महाब्रह्मर्षिसृष्टाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहा + ब्रह्मर्षि + सृष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त) ‘सृष्ट’; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (महाब्रह्मर्षिभिः सृष्टाः)
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक अव्यय (or)
ज्वलन्तःblazing
ज्वलन्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्वल् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त (present active participle) पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
भीमदर्शनाःterrible-looking
भीमदर्शनाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभीम + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः कर्मधारयः (भीमं दर्शनं येषाम्/भीमदर्शनः)
धिक्shame!
धिक्:
Sambandha (सम्बन्ध/निन्दा)
TypeIndeclinable
Rootधिक् (अव्यय)
Formनिन्दार्थक निपात (interjection of censure)
वाग्दण्डाःverbal rebukes
वाग्दण्डाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवाक् + दण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (वाचः दण्डाः = verbal punishments/rebukes)
do not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय
हिंसन्तिharm/destroy
हिंसन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootहिंस् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
रामप्रव्राजनेin the banishment of Rama
रामप्रव्राजने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootराम + प्रव्राजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (रामस्य प्रव्राजनम्)
स्थिताम्one who is set on (it)
स्थिताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त) ‘standing/intent upon’

All of us certainly will follow the path pursued by Rama. Abandoned by relatives, brahmins and virtuous men for all times, what pleasure will you derive by your lust for this kingdom? O Kaikeyi, why do you intend to trangress the limits of honour?

S
Sumantra
K
Kaikeyī
R
Rāma
B
brāhmaṇas
S
sādhus (virtuous persons)

FAQs

Dharma is shown as communal alignment with righteousness: society follows the dharmic person (Rāma), and immoral gain yields isolation rather than happiness.

Sumantra tells Kaikeyī that everyone will follow Rāma into exile, and he questions what satisfaction she expects from kingship purchased by dishonour.

Rāma’s moral magnetism (people willingly follow his path), and Sumantra’s ethical clarity about the futility of unjust power.