Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

सीताहरण

विलापः / The Lament at Jatāyu and the Abduction of Sītā

तस्याः कौशेयमुद्धूतमाकाशे कनकप्रभम्।बभौ चादित्यरागेण ताम्रमभ्रमिवातपे।।।।

tasyāḥ kauśeyam uddhūtam ākāśe kanakaprabham |

babhau cādityarāgeṇa tāmram abhram ivātape ||

اس کا ریشمی لباس جو آکاش میں اُڑ کر سونے کی سی دمک دکھا رہا تھا، سورج کی سرخی سے رنگین ہو کر دھوپ میں تانبئی بادل کی مانند نظر آیا۔

तस्याःof her
तस्याः:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी, एकवचनम्
परमकल्याण्याःof the most auspicious (lady)
परमकल्याण्याः:
सम्बन्ध (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + कल्याणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी, एकवचनम्; 'तस्याः' इत्यस्य विशेषणम्
ताम्राणिcopper-red
ताम्राणि:
कर्ता (Karta; subject of passive)
TypeAdjective
Rootताम्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्; 'पद्मपत्राणि' इत्यस्य विशेषणम्
सुरभीणिfragrant
सुरभीणि:
कर्ता (qualifier)
TypeAdjective
Rootसुरभि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्; 'पद्मपत्राणि' इत्यस्य विशेषणम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
पद्मपत्राणिlotus petals/leaves
पद्मपत्राणि:
कर्ता (Karta; subject of passive)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक) + पत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (padmasya patrāṇi)
वैदेह्याःof Vaidehi (Sita)
वैदेह्याः:
सम्बन्ध (Genitive; source/possessor)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी, एकवचनम्
अभ्यकीर्यन्तwere showered/scattered upon
अभ्यकीर्यन्त:
क्रिया (Passive action)
TypeVerb
Rootअभि + किॄ (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोगः (passive sense: were scattered upon)
रावणम्Ravana
रावणम्:
कर्म (Karma; patient/target in passive)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्

As the golden-coloured garment worn by Sita blew in the wind, it looked like a copper-coloured cloud illumined by the evening Sun in the sky.

S
Sītā (implied)
Ā
Ākāśa (sky)
Ā
Āditya (sun)

FAQs

Though not overtly moralizing, the verse supports a dharmic reading: Sītā’s purity is aesthetically foregrounded, implying that dharma possesses an enduring radiance even during injustice.

During the aerial abduction, Sītā’s garment billows and is compared to a sun-reddened cloud.

Sītā’s auspicious presence—suggested through luminous imagery rather than direct praise.