Next Verse

Shloka 1

शरभङ्गाश्रमगमनम् तथा इन्द्रदर्शनम्

Approach to Sarabhanga’s Hermitage and the Vision of Indra

हत्वा तु तं भीमबलं विराधं राक्षसं वने।ततस्सीतां परिष्वज्य समाश्वास्य च वीर्यवान्।।3.5.1।।अब्रवील्लक्ष्मणं रामो भ्रातरं दीप्ततेजसम्।

hatvā tu taṁ bhīmabalaṁ virādhaṁ rākṣasaṁ vane |

tatas sītāṁ pariṣvajya samāśvāsya ca vīryavān || 3.5.1 ||

abravīl lakṣmaṇaṁ rāmo bhrātaraṁ dīptatejasam |

جنگل میں بھیانک قوت والے راکشس وِرادھ کو قتل کرنے کے بعد، پرَاکرمی رام نے سیتا کو گلے لگایا اور اسے تسلی دی؛ پھر وہ اپنے درخشاں تیج والے بھائی لکشمن سے مخاطب ہوا۔

हत्वाhaving killed
हत्वा:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Root√हन् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया (prior action) — “having killed”
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध/निपात (discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (निपात)
Formनिपातः (particle); विरोध/अन्वयार्थे (emphasis/contrast)
तम्that (him)
तम्:
कर्म (object of हत्वा)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine)
भीमबलम्of terrible strength
भीमबलम्:
विशेषण (of कर्म)
TypeAdjective
Rootभीम + बल (प्रातिपदिके) (भीमबल-)
Formकर्मधारय-समासः (भीमं बलं यस्य/भीमं बलम्); नपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (acc. sg. neut.); विशेषणम् (qualifies विराधम्)
विराधम्Virādha
विराधम्:
कर्म (object of हत्वा)
TypeNoun
Rootविराध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine); तम् इति सर्वनामस्य विशेष्यः
राक्षसम्the demon
राक्षसम्:
कर्म (apposition to विराधम्)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine); विराधस्य अपपद-विशेषणम् (appositional descriptor)
वनेin the forest
वने:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (locative singular neuter)
ततःthereafter
ततः:
क्रियाविशेषण (काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रभव)
Formअव्ययम् (adverb); कालवाचकः (temporal) — “thereafter”
सीताम्Sītā
सीताम्:
कर्म (object of परिष्वज्य/समाश्वास्य)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular feminine)
परिष्वज्यhaving embraced
परिष्वज्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + √स्वज् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-समकक्षः)
Formल्यबन्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया — “having embraced”
समाश्वास्यhaving consoled
समाश्वास्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + √श्वस् (धातु) (आश्वासने) + ल्यप्
Formल्यबन्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया — “having consoled/reassured”
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
वीर्यवान्heroic; possessed of valor
वीर्यवान्:
कर्तृ (as qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक) (वीर्य + वत्)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nom. sg. masc.); विशेषणम् (qualifies रामः)
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु) (वचने)
Formलङ्-लकारः (imperfect/past); प्रथम-पुरुषः एकवचनम् (3rd person singular); परस्मैपदम्
लक्ष्मणम्Lakṣmaṇa
लक्ष्मणम्:
कर्म (object of अब्रवीत्)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine)
रामःRāma
रामः:
कर्तृ (subject of अब्रवीत्)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nominative singular masculine)
भ्रातरम्brother
भ्रातरम्:
कर्म (apposition to लक्ष्मणम्)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine); लक्ष्मणस्य विशेषण-रूपेण (apposition)
दीप्ततेजसम्of blazing splendor
दीप्ततेजसम्:
विशेषण (of कर्म)
TypeAdjective
Rootदीप्त + तेजस् (प्रातिपदिके) (दीप्ततेजस्-)
Formकर्मधारय-समासः (दीप्तं तेजो यस्य/दीप्तं तेजः); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (acc. sg. masc.); विशेषणम् (qualifies लक्ष्मणम्/भ्रातरम्)

On killing Viradha, the demon of terrific strength, heroic Rama embraced Sita, consoled her and said to his brother Lakshmana, glowing like fire:

R
Rāma
S
Sītā
L
Lakṣmaṇa
V
Virādha
F
Forest (Daṇḍaka context)

FAQs

Dharma integrates strength with compassion: Rāma removes danger (kṣātra duty) and then immediately offers reassurance and care to Sītā.

Virādha has been slain; Sītā is shaken, and Rāma consoles her before turning to counsel Lakṣmaṇa.

Rāma’s protective compassion—courage in action followed by tenderness toward those under his care.