Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

मारीचप्रलोभनम् / Ravana Solicits Maricha’s Aid

Golden Deer Stratagem

जानीषे त्वं जनस्थाने यथा भ्राता खरो मम।दूषणश्च महाबाहु स्वसा शूर्पणखा च मे।।।।त्रिशिराश्च महातेजा राक्षसः पिशिताशनः।अन्ये च बहवश्शूरा लब्धलक्षा निशाचराः।।।।वसत्नि मन्नियोगेन नित्यवासं च राक्षसाः।बाधमाना महारण्ये मुनीन्वै धर्मचारिणः।।।।

jānīṣe tvaṃ janasthāne yathā bhrātā kharo mama |

dūṣaṇaś ca mahābāhu svasā śūrpaṇakhā ca me ||

triśirāś ca mahātejā rākṣasaḥ piśitāśanaḥ |

anye ca bahavaḥ śūrā labdhalakṣā niśācarāḥ ||

vasanti manniyogena nityavāsaṃ ca rākṣasāḥ |

bādhamānā mahāraṇye munīn vai dharmacāriṇaḥ ||

تو جانتا ہے کہ جنستھان میں میرا بھائی خر، اور مہاباہو دُوشن، اور میری بہن شُورپنکھا، اور عظیم تیز والا گوشت خور رाक्षس تریشیرا، اور بہت سے دوسرے بہادر شب گرد—جو اپنے نشانے میں خطا نہیں کرتے—میرے حکم سے وہاں ہمیشہ کے لیے رہتے ہیں، اور اس عظیم جنگل میں دھرم پر چلنے والے منیوں کو ستاتے رہتے ہیں۔

jānīṣeyou know
jānīṣe:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootjñā (धातु)
Formलट्-लकार (present), आत्मनेपद; मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
tvamyou
tvam:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा (1st), एकवचन
janasthānein Janasthana
janasthāne:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootjanasthāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; स्थानवाचक
yathāhow / as
yathā:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (as/how)
bhrātābrother
bhrātā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhrātṛ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
kharaḥKhara
kharaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootkhara (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘bhrātā’ इत्यस्य apposition
mamamy
mama:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी (6th), एकवचन
dūṣaṇaḥDushana
dūṣaṇaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdūṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
mahābāhuO mighty-armed one
mahābāhu:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmahā + bāhu (प्रातिपदिक)
Formसमासः बहुव्रीहिः (महान्तौ बाहू यस्य); पुल्लिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
svasāsister
svasā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsvasṛ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
śūrpaṇakhāShurpanakha
śūrpaṇakhā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśūrpaṇakhā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘svasā’ इत्यस्य apposition
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
memy
me:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी (6th), एकवचन (enclitic)
triśirāḥTrishira
triśirāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottriśiras (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
mahātejāḥvery brilliant
mahātejāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootmahā + tejas (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारयः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
rākṣasaḥa demon
rākṣasaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrākṣasa (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘triśirāḥ’ इत्यस्य apposition
piśitāśanaḥflesh-eater
piśitāśanaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootpiśita + āśana (प्रातिपदिक)
Formसमासः षष्ठी-तत्पुरुषः (पिशितस्य आशनः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
anyeother
anye:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणम्
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
bahavaḥmany
bahavaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootbahu (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणम्
śūrāḥheroes / warriors
śūrāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśūra (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
labdhalakṣāḥsure-aimed
labdhalakṣāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootlabdha (कृदन्त) + lakṣa (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारय/तत्पुरुष-प्रायः (लब्धं लक्ष्यं येषाम्); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणम्
niśācarāḥnight-roamers (demons)
niśācarāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootniśā + cara (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (निशायां चरन्ति); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
vasantilive / dwell
vasanti:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootvas (धातु)
Formलट्-लकार (present), परस्मैपद; प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन
mat-niyogenaby my command
mat-niyogena:
Hetu/Karana (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootmad (सर्वनाम) + niyoga (प्रातिपदिक)
Formसमासः षष्ठी-तत्पुरुषः (मम नियोगः); पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करण/हेतु
nityavāsampermanent residence
nityavāsam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootnitya + vāsa (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारयः; पुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘vasanti’ इत्यस्य कर्म (accusative of extent/goal: permanent dwelling)
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
rākṣasāḥdemons
rākṣasāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrākṣasa (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
bādhamānāḥharassing
bādhamānāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootbādh (धातु) + śatṛ (शतृ)
Formकृदन्त; शतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले (present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘rākṣasāḥ’ इत्यस्य विशेषणम्
mahāraṇyein the great forest
mahāraṇye:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahā + araṇya (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारयः; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
munīnsages
munīn:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; बाधनस्य कर्म
vaiindeed
vai:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
dharmacāriṇaḥrighteous-living
dharmacāriṇaḥ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootdharma + cārin (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (धर्मं चरन्ति); पुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘munīn’ इत्यस्य विशेषणम्

You know that my brothers, Khara and Dusana, the strong-armed heroes, my sister Surpanakha and the mighty cannibal Trisira, and many other heroic demons successful in hitting their targets are bonafide residents. They have been harassing the followers of righteous path (the sages) at my behest.

J
Janasthāna
K
Khara
D
Dūṣaṇa
Ś
Śūrpaṇakhā
T
Triśiras
R
rākṣasāḥ (night-walkers)
M
muni (sages)
M
mahāraṇya (great forest)

FAQs

The verse frames a direct violation of dharma: the harassment of dharmacārin sages. Protecting ascetics and allowing spiritual practice to proceed unharmed is a dharmic duty; obstructing it is adharma.

Rāvaṇa reminds Mārīca of the rākṣasa presence and power structure at Janasthāna, emphasizing that these forces act under his orders and oppress forest sages.

The sages’ steadfastness in dharma (dharmacaryā) is highlighted indirectly, standing in contrast to the rākṣasas’ violence and lawlessness.