Śuka–Janaka Saṃvāda: Āśrama-krama, Jñāna-vijñāna, and the Marks of Liberation (शुक-जनक संवादः)
दानेन चात्मग्रहणमस्पृहत्वं परार्थता । सर्वभूतदया चैव सच्त्वस्यैते गुणा: स्मृता:
yājñavalkya uvāca | dānena cātmagrahaṇam aspṛhatvaṁ parārthatā | sarvabhūtadayā caiva sattvasyaite guṇāḥ smṛtāḥ | dhairyam ānandaḥ prītiḥ utkarṣaḥ prakāśaḥ (jñānaśaktiḥ) sukhaṁ śuddhir ārogyaṁ santoṣaḥ śraddhā akāarpaṇyam asaṁrambhaḥ kṣamā dhṛtir ahiṁsā samatā satyam ṛṇarahitatā mṛdutā lajjā acaṁcalatā śaucaṁ saralatā sadācāraḥ alolupatā hṛdaye asambhramaḥ iṣṭāniṣṭaviyogakathānābhidhānam dānena dhairyadhāraṇam akāmataiva paropakāraḥ sarvaprāṇiṣu dayā—ete sarve sattvasaṁbandhino guṇāḥ proktāḥ |
یاج्ञولکْی نے کہا—دان سے خود ضبطی، بےرغبتی، پرہیت پروری اور تمام جانداروں پر رحم پیدا ہوتا ہے—یہ سَتْو کے اوصاف یاد کیے گئے ہیں۔ نیز سَتْو میں ثبات، سرور، محبت، رفعت، باطنی نور (قوتِ معرفت)، خوشی، پاکیزگی، تندرستی، قناعت، ایمان، بخل سے پاکی، غصّے سے پاکی، درگزر، استقامت، اہنسا، برابریِ نظر، سچائی، قرض سے آزادی، نرمی، حیا، غیر متزلزل سکون، طہارت، سادگی، حسنِ سلوک، لالچ سے دوری؛ دل کا بےاضطراب ہونا، پسند و ناپسند کی جدائی پر نوحہ نہ کرنا؛ سخاوت سے حوصلہ قائم رکھنا، بےخواہی، نیکی رسانی اور تمام ذی روح پر شفقت—یہ سب سَتْوِک فضائل قرار دیے گئے ہیں۔
याज़्वल्क्य उवाच
Sattva is defined by a cluster of ethical and psychological virtues—generosity, self-restraint, desirelessness, truth, equanimity, non-violence, and compassion—showing that inner clarity is sustained by outward beneficence and disciplined conduct.
In the Shanti Parva’s instruction on dharma and right living, the sage Yājñavalkya enumerates the recognized marks of a sattvic disposition, presenting a practical catalogue of virtues to be cultivated for peace and moral excellence.