Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

अत्रेः तपोबलप्रकाशः तथा च्यवनस्य सोमाधिकारः

Atri’s Illumination by Tapas; Cyavana and Soma-Entitlement

ब्राह्मणानां विशेषेण हव्यकव्यप्रतिग्रहे । नानाविधेषु भोज्येषु प्रायश्चित्तानि शंस मे,प्राय: ब्राह्मणोंको ही हव्य और कव्यका प्रतिग्रह लेना पड़ता है और उन्हें ही नाना प्रकारके अन्न ग्रहण करनेका अवसर आता है। ऐसी दशामें उन्हें पाप लगते हैं, उनका क्या प्रायश्चित्त है? यह मुझे बतावें

Yudhiṣṭhira uvāca |

brāhmaṇānāṁ viśeṣeṇa havyakavyapratigrahe |

nānāvidheṣu bhojyeṣu prāyaścittāni śaṁsa me ||

یُدھشٹھِر نے کہا—بالخصوص برہمنوں کو دیوتاؤں کے لیے ہویہ اور پِتروں کے لیے کَویہ کی نذر قبول کرنی پڑتی ہے، اور انہیں طرح طرح کے کھانوں کو قبول کرنے کے مواقع بھی آتے ہیں۔ ایسی حالت میں کون کون سے پرایشچت مقرر ہیں؟ مجھے بتائیے۔

ब्राह्मणानाम्of Brahmins
ब्राह्मणानाम्:
Adhikarana
TypeNoun
Rootब्राह्मण
FormMasculine, Genitive, Plural
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootविशेष
हव्यकव्यप्रतिग्रहेin the acceptance of havya and kavya (offerings to gods and ancestors)
हव्यकव्यप्रतिग्रहे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootहव्यकव्यप्रतिग्रह
FormMasculine, Locative, Singular
नाना-विधेषुin various kinds (of)
नाना-विधेषु:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootनानाविध
FormMasculine/Neuter, Locative, Plural
भोज्येषुin foods fit to be eaten / eatables
भोज्येषु:
Adhikarana
TypeNoun
Rootभोज्य
FormNeuter, Locative, Plural
प्रायश्चित्तानिexpiations
प्रायश्चित्तानि:
Karma
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त
FormNeuter, Accusative, Plural
शंसtell / declare
शंस:
Karta
TypeVerb
Rootशंस्
FormImperative, 2nd, Singular, Parasmaipada
मेto me
मे:
Sampradana
TypePronoun
Rootअस्मद्
Form—, Dative, Singular

युधिषछ्िर उवाच

युधिष्ठिर (Yudhiṣṭhira)
ब्राह्मण (brāhmaṇa)
हव्य (havya)
कव्य (kavya)