Shloka 2

Hymns to Nārāyaṇa: Humility, Bhakti, Yoga, and the Guṇas

मित्र उवाच / नतोस्म्यज्ञस्त्वच्चरणारविन्दं भवच्छिदं स्वस्त्ययनं भवच्छिदे / वेद स्वयं भगवान्वासुदेवो नाहं नाग्निर्न त्रिदेवा मुनीन्द्राः

mitra uvāca / natosmyajñastvaccaraṇāravindaṃ bhavacchidaṃ svastyayanaṃ bhavacchide / veda svayaṃ bhagavānvāsudevo nāhaṃ nāgnirna tridevā munīndrāḥ

مِتر نے کہا—میں اگرچہ نادان ہوں، پھر بھی آپ کے کنول جیسے قدموں کو سجدہ کرتا ہوں؛ آپ ہی سنسار کے بھَو کو کاٹنے والے اور موکش کے طالب کے لیے مبارک پناہ ہیں۔ اس حقیقت کو پورے طور پر صرف بھگوان واسودیو ہی جانتے ہیں؛ نہ میں، نہ اگنی، نہ تری دیو، نہ ہی برترین رشی۔

मित्रःMitra
मित्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
नतःbowed, prostrated
नतः:
Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootनत (प्रातिपदिक; √नम्)
Formकृदन्तः—क्त-प्रत्ययान्तः (PPP); पुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; आत्मवर्णन-विशेषणम्
अस्मिI am
अस्मि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), उत्तमपुरुषः, एकवचनम्
अज्ञःignorant
अज्ञः:
Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootअज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम्
त्वत्your
त्वत्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-एकवचनस्य रूपम् (Genitive singular, enclitic stem ‘tvad’); सम्बन्ध
चरणारविन्दम्lotus-feet
चरणारविन्दम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचरण + अरविन्द (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; तत्पुरुषः (चरणस्य अरविन्दम्)
भवत्of you
भवत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-एकवचनस्य आधारः (genitive sense ‘of you’ in compound)
छिदम्destroyer (of ...)
छिदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootछिद् (प्रातिपदिक; √छिद्)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; ‘छिद्’ = नाशक/विनाशक (destroyer)
स्वस्त्ययनम्path to well-being
स्वस्त्ययनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्वस्ति + अयन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; तत्पुरुषः (स्वस्तेः अयनम्)
भवत्to you
भवत्:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-एकवचनस्य अर्थे (dative sense in compound context)
छिदेto the destroyer
छिदे:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootछिद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, चतुर्थी-विभक्तिः (4th/Dative), एकवचनम्; स्तुत्यर्थे संबोधनवत्
वेदknows
वेद:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
स्वयम्by himself
स्वयम्:
Modifier (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; आत्मनिश्चयार्थक-क्रियाविशेषणम् (by oneself)
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
वासुदेवःVāsudeva
वासुदेवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवासुदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्ययम्; निषेध-निपातः (negation)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचनम्; सर्वनाम
nor
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः
अग्निःAgni
अग्निः:
Predicate nominal (विधेय-संज्ञा)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
nor
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः
त्रिदेवाःthe three gods
त्रिदेवाः:
Predicate nominal (विधेय-संज्ञा)
TypeNoun
Rootत्रि + देव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्; द्विगु-समासः (त्रयः देवाः)
मुनीन्द्राःlords of sages
मुनीन्द्राः:
Predicate nominal (विधेय-संज्ञा)
TypeNoun
Rootमुनि + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (मुनीनाम् इन्द्राः)

Mitra

Concept: Only Bhagavān Vāsudeva fully knows the highest truth; the devotee approaches through humility and surrender to the Lord’s feet as the auspicious refuge that cuts saṃsāra.

Vedantic Theme: Īśvara-sarvajñatva and jīva-alpatva; saṃsāra-ccheda through śaraṇāgati; implicit distinction between limited knowers (devas/ṛṣis) and the Supreme.

Application: Cultivate humility in spiritual inquiry; take refuge in Viṣṇu’s feet through prayer and remembrance rather than relying on status, learning, or even celestial authority.

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

Related Themes: Garuda Purana: recurring motif of ‘Hari’s feet’ as refuge and ‘saṃsāra-ccheda’ in bhakti passages (general thematic parallel)

V
Vasudeva (Vishnu)
A
Agni
T
Tri-devas
M
Munis (sages)

FAQs

This verse frames surrender to the Lord’s feet as an “auspicious refuge” that cuts through saṁsāra, emphasizing devotion as a direct support for liberation.

Mitra states that complete knowledge belongs to Bhagavān Vāsudeva alone, placing divine revelation above even gods (Agni, tri-devas) and great sages.

Cultivate humility in spiritual learning: seek guidance through devotion, and treat ultimate truth as something realized through surrender and practice, not mere status or scholarship.