Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

Dhruva Uses the Nārāyaṇāstra; Manu Checks His Wrath and Teaches Dharma

तस्यार्षास्त्रं धनुषि प्रयुञ्जत: सुवर्णपुङ्खा: कलहंसवासस: । विनि:सृता आविविशुर्द्विषद्बलं यथा वनं भीमरवा: शिखण्डिन: ॥ ३ ॥

tasyārṣāstraṁ dhanuṣi prayuñjataḥ suvarṇa-puṅkhāḥ kalahaṁsa-vāsasaḥ viniḥsṛtā āviviśur dviṣad-balaṁ yathā vanaṁ bhīma-ravāḥ śikhaṇḍinaḥ

جب دھرو مہاراج نے نارائن رِشی کے بنائے ہوئے استر کو کمان پر چلایا تو سونے کی ڈنڈی اور ہنس کے پروں جیسے پَر رکھنے والے تیر نکل پڑے۔ وہ ہولناک سسکار کے ساتھ دشمن لشکر میں گھس گئے، جیسے مور شور مچاتے ہوئے جنگل میں داخل ہوتے ہیں۔

tasyaof him (Dhruva)
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
ārṣa-astramthe sage-given weapon
ārṣa-astram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootārṣa + astra (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (ārṣam astraṃ), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
dhanuṣion the bow
dhanuṣi:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootdhanus (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
prayuñjataḥof (him) employing (it)
prayuñjataḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootpra-yuj (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (Present active participle), षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘of (him) who was employing’
suvarṇa-puṅkhāḥhaving golden feathers (arrows)
suvarṇa-puṅkhāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootsuvarṇa + puṅkha (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (bāṇāḥ implied)
kalahaṁsa-vāsasaḥwith plumage like swans
kalahaṁsa-vāsasaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkala-haṁsa + vāsas (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपमान/षष्ठी-प्राय: ‘कलहंसस्य वास इव’), पुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; विशेषणम् (suvarṇa-puṅkhāḥ)
viniḥsṛtāḥhaving shot forth
viniḥsṛtāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootvi-niḥ-sṛ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (Past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; ‘having issued forth’
āviviśuḥentered/penetrated
āviviśuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootā-viś (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
dviṣat-balamthe enemy host/army
dviṣat-balam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdviṣat + bala (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: ‘द्विषतां बलम्’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
yathāas
yathā:
Upamāna-dyotaka (उपमान-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमानार्थ-अव्यय
vanama forest
vanam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
bhīma-ravāḥwith terrible cries
bhīma-ravāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhīma + rava (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास, पुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; विशेषणम् (śikhaṇḍinaḥ)
śikhaṇḍinaḥpeacocks
śikhaṇḍinaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśikhaṇḍin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
D
Dhruva Mahārāja

FAQs

This verse shows Dhruva employing an ārṣa-astra—sanctified by sages—so that his arrows powerfully pierce the opposing forces, implying that weapons used under dharma and higher sanction are effective and purposeful, not merely violent.

In Canto 4, Chapter 11, Dhruva confronts the Yakṣas after provocation and conflict; this verse describes the moment he deploys a sage-blessed weapon and overwhelms the enemy ranks.

Act with disciplined focus and moral authorization—use the right tools and guidance (like “ārṣa” wisdom) before confronting opposition, so your actions are effective and aligned with dharma rather than impulsive anger.