HomeVamana PuranaAdh. 36Shloka 52
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Saptasarasvata Tirtha, Shloka 52

Harihara Revelation and the Tirtha-Glorification of Saptasarasvata in Kurukshetra

तमाह शंभुर्द्विज गच्छ लोकं तं ब्रह्मणो दुर्गममव्ययस्य इदं च तीर्थं प्रवरं पृथिव्यां पृथूदकस्यास्तु समं फलेन

tamāha śaṃbhurdvija gaccha lokaṃ taṃ brahmaṇo durgamamavyayasya idaṃ ca tīrthaṃ pravaraṃ pṛthivyāṃ pṛthūdakasyāstu samaṃ phalena

Sinabi ni Śambhu sa kanya: “O dvija (dalawang ulit na isinilang), pumaroon ka sa daigdig ng di-nasisirang Brahmā, na mahirap marating. At nawa’y ang dakilang tīrtha na ito sa lupa ay maging kapantay sa bunga ng Pṛthūdaka.”

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
आहsaid
आह:
Kriyā (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootअह्/ब्रू (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शंभुःŚambhu (Śiva)
शंभुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशंभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
द्विजO twice-born (brāhmaṇa)
द्विज:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
गच्छgo
गच्छ:
Kriyā (आज्ञार्थक क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
लोकम्to the world; realm
लोकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तम्that
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ब्रह्मणःof Brahmā
ब्रह्मणः:
Sambandha (षष्ठी/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘of Brahmā’/‘of Brahman’ (context: Brahmā)
दुर्गमम्hard to reach
दुर्गमम्:
Karmaviśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर्गम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifies लोकम्/तम्)
अव्ययस्यof the imperishable
अव्ययस्य:
Sambandha (षष्ठी/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootअव्यय (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of the imperishable)
इदम्this
इदम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
तीर्थम्pilgrimage place; ford
तीर्थम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रवरम्excellent; foremost
प्रवरम्:
Kartṛviśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifies तीर्थम्)
पृथिव्याम्on earth
पृथिव्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपृथिवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
पृथूदकस्यof Pṛthūdaka
पृथूदकस्य:
Sambandha (षष्ठी/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपृथूदक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः ‘पृथु’ + ‘उदक’ = ‘abundant water’ (name/epithet)
अस्तुlet it be
अस्तु:
Kriyā (विध्यर्थक/आशीर्वाद)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative/benedictive sense), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
समम्equal
समम्:
Kartṛviśeṣaṇa (विधेयविशेषण)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (predicate)
फलेनin result; by fruit
फलेन:
Karaṇa/Hetu (करण/हेतु)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/हेतु), एकवचन
Śiva (Śambhu) granting a destination (Brahmaloka) to Maṅkaṇaka and declaring the merit of a tīrtha.
ŚivaBrahmā
Tīrtha-mahātmya (sanctity and comparative merit)Divine grace and post-mortem destination (Brahmaloka)Standardization of pilgrimage merit via exemplarsŚiva as granter of loka and tīrtha-fruit

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

Purāṇic geography often ranks or calibrates pilgrimage sites by comparing their ‘phala’ to famous exemplars. Declaring equality with Pṛthūdaka elevates the local tīrtha’s status and encourages yātrā by providing a recognized merit-standard.

It refers to Brahmaloka (Satyaloka), a high celestial realm described as difficult to attain, typically reached through exceptional merit, tapas, or divine favor—here granted by Śiva’s pronouncement.

Yes. The verse portrays Śiva as both moral governor of asceticism and sovereign bestower of destinations and sacred geography, a common Purāṇic motif integrating ethics, cosmology, and pilgrimage topography.