Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

कृतघ्ननिन्दा तथा सुग्रीवप्रबोधनम्

Condemnation of Ingratitude and Admonition of Sugriva

क्रुद्धं निश्श्वसमानं तं प्रदीप्तमिव तेजसा।भ्रातुर्व्यसनसन्तप्तं दृष्ट्वा दशरथात्मजम्।।4.34.2।।उत्पपात हरिश्रेष्ठो हित्वा सौवर्णमासनम्।महान्महेन्द्रस्य यथा स्वलङ्कृत इव ध्वजः।।4.34.3।।

kruddhaṃ niśśvasamānaṃ taṃ pradīptam iva tejasā |

bhrātur-vyasana-santaptaṃ dṛṣṭvā daśarathātmajam || (4.34.2)

utpapāta hariśreṣṭho hitvā sauvarṇam āsanam |

mahān mahendrasya yathā svalaṅkṛta iva dhvajaḥ || (4.34.3)

Nang makita si Lakṣmaṇa, anak ni Daśaratha—nagngangalit, humihingal, at nagliliwanag sa ningning, tinutupok ng pighati sa paghihirap ng kanyang kapatid—si Sugrīva, pangunahin sa mga vānarā, ay biglang tumindig mula sa ginintuang luklukan, gaya ng dakila at pinalamuting watawat ni Indra na itinaas nang mataas.

आदित्य-भवनेin the Sun's abode (mountain)
आदित्य-भवने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक) + भवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुषः (आदित्यस्य भवनम्)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed/also
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis)
गिरौon the mountain
गिरौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन (locative singular; Vedic/epic alternate ending)
सन्ध्या-अभ्र-सन्निभेresembling twilight clouds
सन्ध्या-अभ्र-सन्निभे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसन्ध्या (प्रातिपदिक) + अभ्र (प्रातिपदिक) + सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (सन्ध्यायाः अभ्राणि इव सन्निभः)
पद्म-आताल-वनम्the Padmātāla forest
पद्म-आताल-वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक) + आताल (प्रातिपदिक) + वन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः (पद्मातालयोः वनम् / पद्माताल-नामकं वनम्)
भीमम्terrible/huge
भीमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभीम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
संश्रिताःhaving taken refuge/dwelling
संश्रिताः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootसम् + √श्रि (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; 'having resorted to/inhabiting'
हरि-पुङ्गवाःleaders of monkeys
हरि-पुङ्गवाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक) + पुङ्गव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुषः (हरीणां पुङ्गवाः = leaders of monkeys)

'O monkey, if you are grateful to Rama you should wish to search for Sita. Indeed, you should make efforts to take it up.

L
Lakṣmaṇa
D
Daśaratha
R
Rāma
S
Sugrīva
M
Mahendra (Indra)

FAQs

Honor and obligation within alliances: when one party (Rāma) suffers due to delay, the other (Sugrīva) must respond promptly and respectfully to correction.

This is a repeat/overlap verse presentation in the Southern Recension formatting, describing Sugrīva’s immediate reaction upon seeing Lakṣmaṇa’s righteous anger.

Humility before justified reproach—Sugrīva’s sudden rising symbolizes readiness to listen and to act.