Shloka 15

बहुविघ्नं तपो नित्यं दुश्चरं चैव राघव।तेन शापं न मुञ्चामो भक्ष्यमाणाश्च राक्षसैः।।।।

bahuvighnaṃ tapo nityaṃ duścaraṃ caiva rāghava | tena śāpaṃ na muñcāmo bhakṣyamāṇāś ca rākṣasaiḥ ||

O Rāghava, ang pagninilay at pagtitika ay laging napapaligiran ng maraming hadlang at tunay na mahirap isagawa. Kaya hindi namin pinakakawalan ang sumpa, kahit kami’y lamunin man ng mga rākṣasa.

बहुविघ्नम्full of many obstacles
बहुविघ्नम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहुविघ्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—'बहवः विघ्नाः यस्य तत्' (तपः इत्यस्य विशेषणम्)
तपःpenance
तपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन क्रियाविशेषण-प्रयोगः (adverbial accusative)
दुश्चरम्hard to practice
दुश्चरम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुश्चर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (तपः)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
एवindeed
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात (emphasis)
राघवO Raghava
राघव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
तेनtherefore / by that
तेन:
Hetu/Karaṇa (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; हेत्वर्थे (therefore/by that)
शापम्curse
शापम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
not
:
Niṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
मुञ्चामःwe release/utter
मुञ्चामः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, उत्तम-पुरुष, बहुवचन
भक्ष्यमाणाःbeing eaten
भक्ष्यमाणाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootभक्ष् (धातु) + शानच् (कृदन्त)
Formवर्तमानकर्मणि कृदन्त (present passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (वयम्) इत्यस्य विशेषणम्
even/and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
राक्षसैःby demons
राक्षसैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन

'O Rama! it is difficult to perform penance which is ever full of obstacles. Therefore, we do not pronounce curses even if eaten up by demons'.

R
Rāma (Rāghava)
R
Rākṣasas
T
Tapas
Ś
Śāpa (curse)

FAQs

Dharma is forbearance aligned with one’s discipline: ascetics maintain restraint and do not weaponize spiritual power (curses) even under threat, prioritizing the integrity of tapas.

The sages clarify their non-retaliation: despite severe danger, they do not curse the rākṣasas, and thus request Rāma’s protection.

Kṣamā (forgiveness/forbearance) and steadfastness in spiritual practice amid suffering.