Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

The Glory of the Oṃkāra Pañcāyatana Liṅga and Kāśī’s Secret Five Liṅgas

उपासंते महात्मानं जपंति शतरुद्रियम् । स्तुवंति सततं देवं त्र्यंबकं कृत्तिवाससम् । ध्यायंति हृदये देवं स्थाणुं सर्वांतरं शिवम्

upāsaṃte mahātmānaṃ japaṃti śatarudriyam | stuvaṃti satataṃ devaṃ tryaṃbakaṃ kṛttivāsasam | dhyāyaṃti hṛdaye devaṃ sthāṇuṃ sarvāṃtaraṃ śivam

Sinasamba nila ang Dakilang Panginoon; binibigkas nila ang Śatarudrīya; walang humpay nilang pinupuri ang Diyos—si Tryambaka, ang may suot na balat. Sa puso’y minumuni nila ang Diyos: si Sthāṇu, si Śiva, ang panloob na Sarili ng lahat.

उपासन्तेthey worship
उपासन्ते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootउप-आस् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; Present Indicative, 3rd person plural
महात्मानम्the great-souled one
महात्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक; महा + आत्मन्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular; समास: महान् आत्मा यस्य/महान् आत्मा (कर्मधारय-प्रायः)
जपन्तिthey recite
जपन्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootजप् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; Present Indicative, 3rd person plural
शतरुद्रियम्the Śatarudriya (hymn)
शतरुद्रियम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशतरुद्रिय (प्रातिपदिक; शत + रुद्रिय)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Neuter, Accusative, Singular; समास: शतं रुद्रियाणि यस्मिन्/शतरुद्रिय-नामकं स्तोत्रम् (तत्पुरुष-प्रायः)
स्तुवन्तिthey praise
स्तुवन्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्तु (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; Present Indicative, 3rd person plural
सततम्constantly
सततम्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रिया-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययवत् प्रयोग; adverbial accusative (nityaṃ-arthे)
देवम्the god (Śiva)
देवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular
त्र्यम्बकम्Tryambaka (three-eyed one)
त्र्यम्बकम्:
Karma (कर्म) (देवस्य विशेषणरूपेण)
TypeNoun
Rootत्र्यम्बक (प्रातिपदिक; त्रि + अम्बक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular; समास: त्रयः अम्बकाः यस्य (द्विगु/बहुव्रीहि-प्रायः; परम्परया 'three-eyed')
कृत्तिवाससम्wearing a skin-garment (Kṛttivāsa)
कृत्तिवाससम्:
Karma (कर्म) (देवस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootकृत्तिवासस (प्रातिपदिक; कृत्ति + वासस्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular; समास: कृत्तिं वासः यस्य (बहुव्रीहि-भावार्थः; रूपेण तत्पुरुष-प्रायः)
ध्यायन्तिthey meditate upon
ध्यायन्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; Present Indicative, 3rd person plural
हृदयेin the heart
हृदये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृदय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; Neuter, Locative, Singular
देवम्the god (Śiva)
देवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular
स्थाणुम्Sthāṇu (the immovable one)
स्थाणुम्:
Karma (कर्म) (देवस्य विशेषणम्)
TypeNoun
Rootस्थाणु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular
सर्वान्तरम्the inner one of all (indweller)
सर्वान्तरम्:
Karma (कर्म) (देवस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootसर्वान्तर (प्रातिपदिक; सर्व + अन्तर)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular; समास: सर्वेषाम् अन्तरम्/अन्तर्यामी (षष्ठी-तत्पुरुष)
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Masculine, Accusative, Singular

Unspecified narrator (contextual speaker not provided in the excerpt)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Type: temple

Sandhi Resolution Notes: त्र्यंबकं = त्रि + अम्बकम् (व्यञ्जन-सन्धि/रूप-परिवर्तन); (पद्ये) उपासंते = उपासन्ते (अनुस्वार-लेखनभेद)

S
Shiva
T
Tryambaka
S
Sthanu
S
Shatarudriya

FAQs

It presents a complete devotional discipline toward Śiva: upāsanā (worship), japa (recitation of the Śatarudrīya), stuti (continuous praise), and dhyāna (inner meditation on the indwelling Lord).

Tryambaka is Śiva, “the three-eyed one.” Kṛttivāsas means “wearer of a hide,” recalling Śiva’s ascetic iconography and his transcendence of worldly conventions.

“Sarvāntara” teaches that Śiva is the indwelling presence within all beings—the inner Self who pervades and supports all—so devotion culminates in inward contemplation as well as outward worship.