Adhyāya 196: Droṇa’s Conciliatory Counsel and Karṇa’s Suspicion of Counsel (मन्त्र-नय-विवादः)
सोमश्च शक्रो वरुण: कुबेर: साध्या रुद्रा वसवो<5थाश्विनौ च । प्रजापतिर्भुवनस्य प्रणेता समाजम्मुस्तत्र देवास्तथान्ये,चन्द्रमा, इन्द्र, वरुण, कुबेर, साध्यगण, रुद्रगण, वसुगण, दोनों अश्विनीकुमार तथा अन्य सब देवता मिलकर जहाँ सृष्टिकर्ता प्रजापति ब्रह्माजी रहते थे, वहाँ गये। वहाँ जाकर वे सब देवता लोकगुरु ब्रह्माजीसे बोले--'भगवन्! मनुष्योंकी संख्या बहुत बढ़ रही है। इससे हमें बड़ा भय लगता है। उस भयसे हम सबलोग व्याकुल हो उठे हैं और सुख पानेकी इच्छासे आपकी शरणमें आये हैं!
somaś ca śakro varuṇaḥ kuberaḥ sādhyā rudrā vasavo 'thāśvinau ca | prajāpatiḥ bhuvanasya praṇetā samājamus tatra devās tathānye ||
Wika ni Vyāsa: Si Soma (ang Buwan), si Śakra (Indra), si Varuṇa, si Kubera, ang mga Sādhya, ang mga Rudra, ang mga Vasu, ang kambal na Aśvin, at iba pang mga diyos ay nagtipon at nagtungo sa Lumikha, si Prajāpati, ang tagapag-ayos ng mga daigdig. Paglapit nila sa guro ng mga nilalang, si Brahmā, ay nagsalita sila: “Panginoon! Labis na dumarami ang mga tao; ito’y nagdudulot sa amin ng malaking pangamba. Dahil sa takot na iyon, kami’y nababalisa, at sa paghahangad ng katiwasayan at kagalingan, kami’y dumulog sa Iyong kanlungan at humihingi ng patnubay.”
व्यास उवाच
Even divine powers acknowledge the need for a higher, principled regulator when imbalance arises. The verse highlights refuge in rightful authority (Prajāpati) and the ethical idea that growth and power must be governed by cosmic order and responsible oversight.
A group of major deities—Soma, Indra, Varuṇa, Kubera, and others—assemble and approach Prajāpati (Brahmā). They report their fear and agitation caused by the rapid increase of humans and seek his protection and guidance to restore balance.