Previous Verse
Next Verse

Shloka 55

यादवक्षयः, बलराम-निर्याणम्, कृष्णस्य उपसंहारः (प्रभासे विनाशः)

तस्माद् भवद्भिः सज्जैस् तु प्रतीक्ष्यो ह्य् अर्जुनागमः न स्थेयं द्वारकामध्ये निष्क्रान्ते तत्र पाण्डवे

tasmād bhavadbhiḥ sajjais tu pratīkṣyo hy arjunāgamaḥ na stheyaṃ dvārakāmadhye niṣkrānte tatra pāṇḍave

เพราะฉะนั้นพวกท่านทั้งหลายจงเตรียมพร้อมและเฝ้ารอการมาของอรชุน ครั้นเมื่อปาณฑพผู้นั้นออกจากที่นั่นแล้ว ก็อย่าได้พำนักอยู่ภายในนครทวารกา

तस्मात्therefore; from that reason
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/सम्बन्धसूचक), अपादानार्थे/हेतौ; ‘therefore/from that’
भवद्भिःby you (all), by your agency
भवद्भिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन; ‘by you (hon.)’
सज्जैःprepared, ready
सज्जैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसज्ज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन; विशेषणम् (भवद्भिः)
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (निपात), विरोध/अन्वयार्थक ‘but/indeed’
प्रतीक्ष्यःto be awaited; should be waited for
प्रतीक्ष्यः:
Vidhi (Obligation/विधि)
TypeAdjective
Rootप्रति-ईक्ष् (धातु) + य (कृत्) → प्रतीक्ष्य (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभविष्यत्कर्तव्यता/विधेयार्थे कृत्य-प्रत्ययः (यत्/ण्यत्-समूह), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विधेय-विशेषणम् (अर्जुनागमः)
हिindeed, for
हि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय (निपात), कारण/निश्चयार्थक ‘for/indeed’
अर्जुनागमःArjuna’s arrival
अर्जुनागमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअर्जुन (प्रातिपदिक) + आगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (अर्जुनस्य आगमः)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
स्थेयम्one should stay (here)
स्थेयम्:
Vidhi (Prohibition/निषेध-विधि)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + य (कृत्) → स्थेय (कृत्य-प्रातिपदिक)
Formकृत्य-प्रयोगः (भावे/कर्मणि), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन; ‘should be stayed/one should stay’ (निषेधेन)
द्वारकामध्येin the midst of Dvārakā
द्वारकामध्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वारका (प्रातिपदिक) + मध्ये (अव्यय/सप्तमी-रूप)
Formनपुंसकलिङ्ग (मध्य), सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘द्वारकायाः मध्ये’
निष्क्रान्तेwhen (he) has departed; after departing
निष्क्रान्ते:
Adhikarana (Locative absolute/सति-सप्तमी)
TypeAdjective
Rootनिस्-क्रम् (धातु) + क्त (कृदन्त) → निष्क्रान्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; सति-सप्तमी (locative absolute)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक अव्यय)
पाण्डवेwhen the Pāṇḍava (Arjuna) has departed
पाण्डवे:
Adhikarana (Locative absolute/सति-सप्तमी)
TypeNoun
Rootपाण्डव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; सति-सप्तमी-सम्बन्धः (निष्क्रान्ते ... पाण्डवे)

Sage Parāśara (narrating to Maitreya; within the narrative this is counsel given to the Yādavas/inhabitants of Dvārakā in the aftermath of Krishna’s departure)

A
Arjuna
P
Pandava (Arjuna as a Pandava)
D
Dvaraka

FAQs

This verse frames Arjuna’s coming as a decisive turning point—his presence marks the transition phase after Krishna’s withdrawal, after which remaining in Dvārakā is portrayed as no longer appropriate or safe.

By presenting practical instructions (be ready, await Arjuna, then leave Dvārakā), Parāśara narrates how divine withdrawal reshapes worldly order—history moves according to dharma and the Lord’s will, not merely human plans.

The command-like inevitability of events reflects the Purāṇic view that Krishna is Vishnu, the Supreme Reality; when He departs from manifest action, the protection and stability associated with His presence also recede, compelling a new order to unfold.