Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

केशीवधः तथा ‘केशव’ नामप्रसिद्धिः

व्यादितास्यो महारौद्रः सो ऽसुरः कृष्णबाहुना निपपात द्विधाभूतो वैद्युतेन यथा द्रुमः

vyāditāsyo mahāraudraḥ so 'suraḥ kṛṣṇabāhunā nipapāta dvidhābhūto vaidyutena yathā drumaḥ

อสูรผู้ดุร้ายอ้าปากกว้าง เปลวความน่ากลัวลุกโชน ถูกพระกฤษณะฟาดด้วยพระกร แล้วร่างแยกเป็นสองท่อน ล้มลงดุจต้นไม้ถูกสายฟ้าผ่า

व्यादितास्यः(having) gaping mouth
व्यादितास्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootव्यादित (कृदन्त; √दा/दद् ‘to give’ उपसर्ग-वि-आ + क्त) + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुव्रीहिः—‘व्यादितम् आस्यं यस्य सः’ (whose mouth is opened wide)
महारौद्रःvery fierce
महारौद्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहā (अव्यय/उपसर्गवत्-पूर्वपद) + रौद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः—‘महान् रौद्रः’ (very fierce)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
असुरःthe demon
असुरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
कृष्णबाहुनाby Krishna’s arm
कृष्णबाहुना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक) + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; तत्पुरुषः (षष्ठी-तत्पुरुष/सम्बन्ध)—‘कृष्णस्य बाहुः’ → ‘by Krishna’s arm/hand’
निपपातfell down
निपपात:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पत् (धातु) नि-उपसर्ग; लिट्/परस्मैपद-रूप (काव्ये भूतार्थे)
Formलकारः: लिट् (Perfect; past sense), परस्मैपदम्; पुरुषः: प्रथम (3rd), वचनम्: एकवचन
द्विधाinto two, in two ways
द्विधा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootद्विधा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner)
भूतःbecome
भूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभूत (कृदन्त; √भू ‘to be’ क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
वैद्युतेनby lightning
वैद्युतेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवैद्युत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
यथाas, like
यथा:
Upamana-marker (Comparison/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक (comparative particle)
द्रुमःa tree
द्रुमः:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन

Sage Parāśara (narrating to Maitreya)

K
Krishna
A
Asura (demon)

FAQs

It dramatizes divine sovereignty: the asuric force, even at its most furious, is effortlessly subdued when Vishnu’s avatāra acts to reestablish dharma.

Through vivid comparisons (like a lightning-split tree), Parāśara frames the event as more than violence—an emblem of cosmic governance where the Lord’s power restores order.

Kṛṣṇa’s decisive act underscores Vishnu’s supremacy: the avatāra is the visible instrument of the Supreme Reality protecting the world from adharmic disruption.