Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

इन्द्र-प्रायश्चित्तं, कृष्णाभिषेकः, गोविन्द-नामप्राप्तिः

अवरुह्य स नागेन्द्राद् एकान्ते मधुसूदनम् शक्रः सस्मितम् आहेदं प्रीतिविस्तारितेक्षणः

avaruhya sa nāgendrād ekānte madhusūdanam śakraḥ sasmitam āhedaṃ prītivistāritekṣaṇaḥ

ครั้นลงจากไอราวตะ จอมแห่งช้างแล้ว ศักระ (อินทรา) เข้าไปใกล้มธุสูทนะในที่สงัด; ด้วยรอยยิ้มอ่อนโยน และดวงตาที่เบิกกว้างด้วยปีติและภักติ เขากล่าวถ้อยคำเหล่านี้

अवरुह्यhaving descended
अवरुह्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootअव-√रुह् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive), उपसर्गः अव
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; सर्वनाम
नागेन्द्रात्from the lord of serpents (Śeṣa)
नागेन्द्रात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootनाग-इन्द्र (प्रातिपदिक; नाग + इन्द्र)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान), एकवचन; ‘नागानाम् इन्द्रः’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
एकान्तेin a secluded place
एकान्ते:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएकान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
मधुसूदनम्Madhusūdana (Krishna)
मधुसूदनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमधु-सूदन (प्रातिपदिक; मधु + सूदन)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; ‘मधुं सूदयति’ (उपपद-तत्पुरुष)
शक्रःŚakra (Indra)
शक्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
सस्मितम्with a smile / smilingly
सस्मितम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootस-स्मित (प्रातिपदिक; स + स्मित)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (adverbially)
आहsaid
आह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√अह्/√ब्रू (धातु; आह = लिट् रूप)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; सर्वनाम
प्रीतिविस्तारितेक्षणःwhose eyes were widened with joy
प्रीतिविस्तारितेक्षणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रीति-विस्तारित-ईक्षण (प्रातिपदिक; प्रीति + विस्तारित + ईक्षण)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; विशेषण; ‘प्रीत्या विस्तारिते ईक्षणे यस्य’ (तत्पुरुष-बहुव्रीहिसदृशार्थः, रूपतः तत्पुरुषसमास)

Sage Parāśara (narrating the scene to Maitreya; within the narrative Indra is about to speak to Kṛṣṇa)

I
Indra (Śakra)
A
Airāvata (Nāgendra)
K
Krishna (Madhusūdana)

FAQs

It signals Indra’s humility—stepping down from royal splendor to approach Kṛṣṇa personally—marking the surrender of devas’ pride before the Supreme Lord.

Parāśara presents Indra as a subordinate cosmic ruler who, upon realizing Kṛṣṇa’s supremacy, seeks a private audience to offer words of reverence and reconciliation.

The epithet underscores Kṛṣṇa as Viṣṇu Himself—the transcendent protector and conqueror of demonic forces—establishing that even Indra’s authority rests under the Supreme Reality.