Previous Verse
Next Verse

Shloka 42

इक्ष्वाकुवंश-प्रसङ्गः, पुरंजय-दैवसाहाय्य-कथा, युवनाश्व-मांधातृ-उत्पत्तिः, सौभरि-वैराग्योपदेशः

अथान्तर्जलावस्थितः स सौभरिर् एकाग्रतासमाधानम् अपहायानुदिनं तत् तस्य मत्स्यस्यात्मजपौत्रदौहित्रादिभिः सहातिरमणीयं ललितम् अवेक्ष्याचिन्तयत् । अहो धन्यो ऽयम् ईदृशम् अप्य् अनभिमतं योन्यन्तरम् अवाप्यैभिर् आत्मजपौत्रादिभिः सह रममाणो ऽतीवास्माकं स्पृहाम् उत्पादयति । वयम् अप्य् एवं पुत्रादिभिः सह रमिष्यामः । इत्य् एवम् अभिसमीक्ष्य स तस्माद् अन्तर्जलान् निष्क्रम्य निर्वेष्टुकामः कन्यार्थं मांधातारं राजानम् अगच्छत् ॥

athāntarjalāvasthitaḥ sa saubharir ekāgratāsamādhānam apahāyānudinaṃ tat tasya matsyasyātmajapautradauhitrādibhiḥ sahātiramaṇīyaṃ lalitam avekṣyācintayat | aho dhanyo 'yam īdṛśam apy anabhimataṃ yonyantaram avāpyaibhir ātmajapautrādibhiḥ saha ramamāṇo 'tīvāsmākaṃ spṛhām utpādayati | vayam apy evaṃ putrādibhiḥ saha ramiṣyāmaḥ | ity evam abhisamīkṣya sa tasmād antarjalān niṣkramya nirveṣṭukāmaḥ kanyārthaṃ māṃdhātāraṃ rājānam agacchat ||

เมื่อนั้น ฤๅษีเสาภริผู้อยู่ใต้น้ำได้ละทิ้งสมาธิ เมื่อเห็นพญามัจฉาเล่นสนุกกับลูกหลาน ท่านจึงดำริว่า 'เราจักหาความสุขเช่นนี้บ้าง' ท่านจึงขึ้นจากน้ำและไปหาท้าวมานธาตาเพื่อสู่ขอธิดา

अथthen
अथ:
Sambandha (प्रसङ्ग/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/now)
अन्तर्जलावस्थितःsituated underwater
अन्तर्जलावस्थितः:
Visheshana (विशेषण of सः/सौभरिः)
TypeAdjective
Rootअन्तर्जल + अवस्थित (प्रातिपदिक; √स्था धातु से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—सप्तमी-तत्पुरुष (अन्तर्जले अवस्थितः)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सौभरिःSaubhari (sage)
सौभरिः:
Karta (कर्ता; apposition to सः)
TypeNoun
Rootसौभरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
एकाग्रतासमाधानम्the fixing of one-pointed concentration
एकाग्रतासमाधानम्:
Karma (कर्म; object of अपहाय)
TypeNoun
Rootएकाग्रता + समाधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (एकाग्रतायाः समाधानम्)
अपहायhaving abandoned
अपहाय:
Purvakala (पूर्वकाल/Preceding action)
TypeVerb
Rootअप-√हा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having abandoned’
अनुदिनम्day by day
अनुदिनम्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअनुदिनम् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb: daily)
तत्that (sight/scene)
तत्:
Karma (कर्म; object of अवेक्ष्य)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तस्यof that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
मत्स्यस्यof the fish
मत्स्यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमत्स्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
आत्मजपौत्रदौहित्रादिभिःwith (his) sons, grandsons, daughters' sons, etc.
आत्मजपौत्रदौहित्रादिभिः:
Sahartha (सहार्थ/Accompaniment; with them)
TypeNoun
Rootआत्मज + पौत्र + दौहित्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—समाहार/इतरेतर-द्वन्द्व + ‘आदि’ (sons, grandsons, daughters' sons, etc.)
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः (accompaniment indeclinable)
अतिरमणीयम्exceedingly delightful
अतिरमणीयम्:
Visheshana (विशेषण of तत्)
TypeAdjective
Rootअति + रमणीय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—कर्मधारय (अतिशयेन रमणीयम्)
ललितम्charming; graceful
ललितम्:
Visheshana (विशेषण of तत्)
TypeAdjective
Rootललित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अवेक्ष्यhaving seen
अवेक्ष्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootअव-√ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having observed’
अचिन्तयत्he thought
अचिन्तयत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√चिन्त् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अहोah!
अहो:
Bhava-prakashana (भावप्रकाशन)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मयादिबोधक-निपात (exclamation)
धन्यःfortunate; blessed
धन्यः:
Visheshana (विशेषण of अयम्)
TypeAdjective
Rootधन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अयम्this (one)
अयम्:
Karta (कर्ता; subject of उत्पादयति)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ईदृशम्such
ईदृशम्:
Visheshana (विशेषण of योन्यन्तरम्)
TypeAdjective
Rootईदृश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambhavana (सम्भावना/Concession)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावन/अपि-निपात (also/even)
अनभिमतम्undesired; not wished for
अनभिमतम्:
Visheshana (विशेषण of योन्यन्तरम्)
TypeAdjective
Rootअन् + अभिमत (प्रातिपदिक; √मन्/√मि ‘to think/approve’ से क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
योन्यन्तरम्another womb; another birth-state
योन्यन्तरम्:
Karma (कर्म; object of अवाप्य)
TypeNoun
Rootयोनि + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (योन्याः अन्तरम्)
अवाप्यhaving attained
अवाप्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootअव-√आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having obtained’
एभिःwith these
एभिः:
Sahartha (सहार्थ; with these)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
आत्मजपौत्रादिभिःwith sons, grandsons, etc.
आत्मजपौत्रादिभिः:
Sahartha (सहार्थ)
TypeNoun
Rootआत्मज + पौत्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—द्वन्द्व-समूह + ‘आदि’ (sons, grandsons, etc.)
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः (accompaniment)
रममाणःsporting; enjoying
रममाणः:
Karta (कर्ता; participial, qualifying अयम्)
TypeVerb
Root√रम् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शानच्), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; आत्मनेपदी; कर्तरि (present middle participle)
अतीवexceedingly
अतीव:
Visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअतीव (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रतावाचक-अव्यय (intensifier)
अस्माकम्of us
अस्माकम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, बहुवचन (Genitive plural)
स्पृहाम्desire; longing
स्पृहाम्:
Karma (कर्म; object of उत्पादयति)
TypeNoun
Rootस्पृहा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उत्पादयतिproduces; arouses
उत्पादयति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउत्-√पद्/उत्पादय् (धातु; causative)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; णिच् (causative)
वयम्we
वयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Samuccaya/Anvaya (अन्वय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपि-निपात (also)
एवम्thus
एवम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (thus/in this way)
पुत्रादिभिःwith sons and the like
पुत्रादिभिः:
Sahartha (सहार्थ)
TypeNoun
Rootपुत्र + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (पुत्राः आदयः येषां तैः)
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः
रमिष्यामःwe shall enjoy
रमिष्यामः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√रम् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st person), बहुवचन; आत्मनेपद
इतिthus
इति:
Vakyaparicchedaka (वाक्यपरिच्छेदक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formइति-शब्दः (quotative particle)
एवम्in this way
एवम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय
अभिसमीक्ष्यhaving reflected
अभिसमीक्ष्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootअभि-सम्-√ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having considered/observed’
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्मात्from that
तस्मात्:
Apadana (अपादान/Source)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन
अन्तर्जलात्from the water; from underwater
अन्तर्जलात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootअन्तर्जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; समासः—सप्तमी-तत्पुरुष (जले अन्तः)
निष्क्रम्यhaving emerged
निष्क्रम्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootनिस्-√क्रम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having come out’
निर्वेष्टुकामःdesiring to marry
निर्वेष्टुकामः:
Visheshana (विशेषण of सः)
TypeAdjective
Rootनिर्वेष्टु (√वेष्ट् धातु से तुमुन्) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (निर्वेष्टुं कामः)
कन्यार्थम्for a bride
कन्यार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन/Purpose)
TypeIndeclinable
Rootकन्या + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषण (for the sake of a maiden)
मांधातारम्Māndhātā
मांधातारम्:
Karma (कर्म; object of अगच्छत्)
TypeNoun
Rootमांधातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
राजानम्the king
राजानम्:
Karma (कर्म; apposition to मांधातारम्)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अगच्छत्went; approached
अगच्छत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Sage Parāśara (narrating) to Maitreya

Speaker: Parasara

Topic: How Saubhari’s observation of fish-play led to loss of samādhi and the decision to enter household life.

Teaching: Ethical

Quality: revealing

Concept: Even advanced yogic concentration can be undone when desire (kāma) is entertained and rationalized, shifting the seeker from nivṛtti to pravṛtti.

Vedantic Theme: Maya

Application: Treat desire-thoughts early: label, release, and return to practice; avoid comparing one’s life with others’ pleasures; reaffirm one’s chosen āśrama goals.

Vishishtadvaita: Implied contrast: worldly ‘ramana’ is contingent and binding, while true fulfillment is in loving dependence (śeṣatva) upon the Supreme; the episode functions as a negative exemplar steering the mind toward God-centered joy.

Vamsha: Surya

Key Kings: Saubhari, Māndhātṛ

Vishnu Form: Para-Brahman

S
Saubhari (sage)
M
Māndhātṛ (Ikṣvāku king)
F
Fish (matsya) and its offspring

FAQs

It illustrates how even a powerful yogin can be diverted from samādhi when latent desire is stirred by witnessing worldly affection and progeny.

Through Saubhari’s inner reasoning: seeing familial joy creates longing, leading him to abandon one-pointed concentration and actively seek marriage—showing how mental impressions drive life-choices.

Māndhātṛ anchors the episode within the Solar Dynasty narrative; Saubhari’s request for the king’s daughters ties ascetic legend to royal genealogy and dharma in Ansha 4.