एवं ज्ञानेन्द्रियाणां तु तत्तत्सौख्यं सुसाधयेत् । याममात्रं प्रतिदिनं योगी यत्नादतन्द्रितः ॥७२॥
एवम् ज्ञानेन्द्रियाणाम् तु तत् तत् सौख्यम् सु-साधयेत् । याम-मात्रम् प्रति-दिनम् योगी यत्नात् अ-तन्द्रितः ॥
evaṃ jñānendriyāṇāṃ tu tat tat saukhyaṃ su-sādhayet | yāmamātraṃ pratidinaṃ yogī yatnād atandritaḥ ||72||
ดังนี้ ในส่วนแห่งอินทรีย์รู้ทั้งหลาย พึงบ่มเพาะความสุขนั้นๆ ให้มั่นคงโดยเห็นว่าเป็นอาตมัน. โยคีพึงปฏิบัติทุกวันตลอดหนึ่งยามะ ด้วยความเพียรและไม่เกียจคร้าน.
Thus, with regard to the organs of knowledge, one should properly accomplish (cultivate) that-and-that happiness (as the Self). Every day, for the duration of a yāma, the yogin—striving and unwearied—(should practice).