Previous Verse
Next Verse

Shloka 93

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

गतेतुतस्मिन् सुरराजशत्रुःक्रोधात्प्रदुद्रावरणायभूयः ।अनायुधोऽस्मीतिविचिन्त्यरौद्रोघोरंतदामुद्गरमाससाद ।।।।

gate tu tasmin surarājaśatruḥ krodhāt pradudrāva raṇāya bhūyaḥ |

anāyudho ’smīti vicintya raudro ghoraṁ tadā mudgaram āsasāda ||

ครั้นเมื่อสุครีพจากไปแล้ว ศัตรูแห่งจอมเทพก็โผนพุ่งกลับสู่สนามรบด้วยโทสะอีกครั้ง ครั้นคิดว่า “เรามิได้ถืออาวุธ” ผู้ดุร้ายจึงคว้าคทาเหล็กอันน่าสยดสยองในบัดดล

गतेwhen (he) had gone
गते:
सति-सप्तमी (Locative absolute)
TypeAdjective
Root√गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; सप्तमी-एकवचन (locative absolute) नपुंसक/पुल्लिङ्ग-सम्भाव्य; तस्मिन् इत्यनेन सह सति-सप्तमी
तुthen/indeed
तु:
निपात
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
तस्मिन्in him/when he
तस्मिन्:
सति-सप्तमी (Locative absolute locus)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
सुरराजशत्रुःenemy of Indra (lord of gods)
सुरराजशत्रुः:
कर्ता
TypeNoun
Rootसुर-राज-शत्रु (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (सुराणां राजा इन्द्रः; तस्य शत्रुः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
क्रोधात्from anger
क्रोधात्:
हेतु (Cause)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
प्रदुद्रावran forth
प्रदुद्राव:
क्रिया
TypeVerb
Rootप्र-√द्रु (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
रणायfor battle
रणाय:
सम्प्रदान (Purpose)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन
भूयःagain
भूयः:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
अनायुधःweaponless
अनायुधः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootअन्-आयुध (प्रातिपदिक)
Formनञ्-समास (negation); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अस्मिI am
अस्मि:
क्रिया (within quoted thought)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
वाक्य-समाप्ति/उद्धरण-सूचक
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle)
विचिन्त्यhaving reflected
विचिन्त्य:
पूर्वक्रिया
TypeIndeclinable
Rootवि-√चिन्त् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund)
रौद्रःfierce
रौद्रः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
घोरम्terrible
घोरम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तदाthen
तदा:
कालाधिकरण (Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय (temporal adverb)
मुद्गरम्mace/hammer
मुद्गरम्:
कर्म
TypeNoun
Rootमुद्गर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आससादreached/seized
आससाद:
क्रिया
TypeVerb
Rootआ-√सद् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Himself (Sugriva) gone, the enemy of the Lord of gods rushed again retreating, "I am ferocious, without weapon." Then seizing an iron mallet, Sugriva went reflecting.

K
Kumbhakarṇa
S
Sugrīva (implied: 'tasmin gate')
I
Indra (Surarāja)
M
Mudgara (iron mallet/club)

FAQs

The verse highlights how anger propels escalation; dharma urges that power and weaponry be governed by right intention and restraint.

After Sugrīva withdraws/rejoins Rāma, Kumbhakarṇa—realizing he is unarmed—grabs a heavy iron mallet to continue fighting.

Martial readiness (though driven by wrath), offering a cautionary contrast to righteous preparedness grounded in dharma.