HomeRamayanaYuddha KandaSarga 4Shloka 54
Previous Verse
Next Verse

Shloka 54

समुद्रतट-प्रयाणम् तथा वेलावन-निवेशः

March to the Seacoast and Encampment at the Shore

प्रसन्ना स्सुरसाश्चापो वनानि फलवन्ति च ।प्रवान्त्यभ्य नाधिकं गन्धान्यथर्तुकुसुमा द्रुमाः ।।।।

prasannāḥ surasāś cāpo vanāni phalavanti ca | na cābhyadhikaṃ pravānti gandhāḥ yathārtu-kusumā drumāḥ ||

สายน้ำใสและหวานชื่น; ป่าพนาก็อุดมด้วยผลไม้. ลมหอมพัดมาอย่างอ่อนโยนไม่กระด้าง และหมู่ไม้ผลิดอกราวกับเกินฤดูกาล—ล้วนเป็นนิมิตมงคล

प्रसन्नाःclear/pure
प्रसन्नाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (qualifies आपः)
सुरसाःsweet/tasty
सुरसाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुरस (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (qualifies आपः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
आपःwaters
आपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
वनानिforests
वनानि:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
फलवन्तिfruit-bearing
फलवन्ति:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootफलवत् (प्रातिपदिक; फल + वत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; वत्-प्रत्ययान्त; (qualifies वनानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
प्रवान्तिblow
प्रवान्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√वा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; 'blow'
अभिtowards/strongly
अभि:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअभि (अव्यय)
Formअव्यय (उपसर्गसदृश/पूर्वसर्ग)
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation particle)
अधिकम्excessively
अधिकम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (परिमाण/अतिशयवाचक क्रियाविशेषण)
गन्धान्fragrances
गन्धान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; (object with implied 'carry/spread')
यथाऋतुकुसुमाःblooming in due season
यथाऋतुकुसुमाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयथाऋतुकुसुम (प्रातिपदिक; यथा + ऋतु + कुसुम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; अव्ययीभाव-समास: यथाऋतु (according to season) + कुसुमाः (seasonal-blooming)
द्रुमाःtrees
द्रुमाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन

The water is pure and of good taste. The forests are filled with fruits. The wind with fragrance is not blowing excessively or violently. The trees are in bloom beyond season.

FAQs

Dharma is supported by auspicious order in nature: when a righteous cause advances, the world appears harmonized—symbolically affirming moral direction and right action.

As the campaign proceeds in Yuddhakāṇḍa, the narration describes favorable natural signs—clear water, fruitfulness, gentle fragrant winds, and unseasonal blossoming.

Steadfastness in righteous purpose: the march toward restoring Sītā and confronting Rāvaṇa is framed as aligned with cosmic auspiciousness.