Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

विभीषण–इन्द्रजित् संवादः

Vibhishana and Indrajit: Counsel, Boast, and Rebuttal

ऐरावतोविस्वरमुन्नदन् सनिपातितोभूमितलेमयातु ।विकृष्यदन्तौतुमयाप्रसह्यवित्रासितादेवगणास्समग्राः ।।6.15.6।।

airāvato visvaram unnadan sa nipātito bhūmi-tale mayā tu | vikṛṣya dantau tu mayā prasahya vitrāsitā deva-gaṇāḥ samagrāḥ ||6.15.6||

แม้ไอราวตะเอง—ส่งเสียงแตรกึกก้องขณะพุ่งเข้าใส่—เราก็เหวี่ยงให้ล้มลงสู่พื้นดิน; เรากระชากงาออกด้วยกำลัง และหมู่เทพทั้งปวงก็แตกตื่นหวาดผวา

ऐरावतःAiravata (Indra’s elephant)
ऐरावतः:
कर्ता (Agent)
TypeNoun
Rootऐरावत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्तरि), एकवचनम्
विस्वरम्loudly, with a harsh noise
विस्वरम्:
क्रियाविशेषण/विशेषण (Manner qualifier)
TypeAdjective
Rootविस्वर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्रियाविशेषणवत् (उन्नदन् इत्यस्य विशेषणम्)
उन्नदन्roaring, trumpeting
उन्नदन्:
कर्ता-विशेषणम् (Agent participle)
TypeVerb
Rootउन्नद् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्तः, पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगः
सःhe/that one (Airavata)
सः:
कर्ता (Agent)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
निपातितःwas made to fall / was thrown down
निपातितः:
कर्म (Patient; passive predicate)
TypeVerb
Rootनि + पत् (धातु) + णिच् (causative) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्तः (कर्मणि/निष्क्रियभावे), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘सः’ इत्यस्य विशेषणम्
भूमितलेon the ground
भूमितले:
अधिकरण (Location)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक) + तल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘भूमेः तलम्’ इति षष्ठी-तत्पुरुषः
मयाby me
मया:
कर्ता (Agent; in passive construction)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
तुindeed, but
तु:
सम्बन्ध/निपात (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphasis/contrast)
विकृष्यhaving pulled out / having dragged
विकृष्य:
पूर्वक्रिया (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootवि + कृष् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वार्थे ल्यप्-प्रत्ययान्तम् अव्ययम्; पूर्वकालिकक्रिया (absolutive)
दन्तौthe two tusks
दन्तौ:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootदन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्
तुindeed
तु:
सम्बन्ध/निपात (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphasis)
मयाby me
मया:
कर्ता (Agent)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
प्रसह्यforcibly, violently
प्रसह्य:
क्रियाविशेषण (Manner)
TypeIndeclinable
Rootप्र + सह् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वार्थे ल्यप्-प्रत्ययान्तम् अव्ययम्; बलात्/हठात् इत्यर्थे क्रियाविशेषणवत्
वित्रासिताःwere terrified / were driven in fear
वित्रासिताः:
कर्म (Patient; passive predicate)
TypeVerb
Rootवि + त्रस् (धातु) + णिच् (causative) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्तः, पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘देवगणाः’ इत्यस्य विशेषणम्
देवगणाःthe hosts of gods
देवगणाः:
कर्ता (Grammatical subject of passive predicate)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘देवानां गणाः’ इति षष्ठी-तत्पुरुषः
समग्राःentire, all together
समग्राः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसमग्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘देवगणाः’ इत्यस्य विशेषणम्

"O King! We will offer celebrated Sita to Rama along with wealth, gems, good ornaments, wonderful and beautiful clothes and precious gems and remain here devoid of sorrow."।।ityārṣēvālmīkīyēśrīmadrāmāyaṇēādikāvyēyuddhakāṇḍēpañcadaśassargaḥ।।This is the end of the fifteenth sarga of Yuddha Kanda of the first epic of the holy Ramayana composed by sage Valmiki.

I
Indrajit
A
Airāvata
D
Devas (deva-gaṇa)
I
Indra (implied via Airāvata)

FAQs

The verse functions as a lesson on the ethical risk of pride: recounting violent feats as self-justification can harden one against dharma and compassion.

Indrajit continues to assert his superiority by recalling how he overcame divine forces associated with Indra.

Indrajit foregrounds fearlessness; the Ramayana’s broader ethical frame values fearlessness when aligned with righteousness, not when used to defend adharma.