Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

रामरावणयोर्युद्धवैषम्यं तथा रावणशिरश्छेदनम्

Rama–Ravana Duel Intensifies; Ravana’s Heads Severed and Reappear

ततोदेवास्सगन्धर्वास्सिद्धाश्चपरमर्षयः ।चिन्तामापेदिरेसर्वेसकिन्नरमहोरगाः ।।।।

tato devāḥ sa-gandharvāḥ siddhāś ca paramarṣayaḥ | cintām āpedire sarve sa-kinnara-mahoragāḥ ||

ครั้นแล้วเหล่าเทวะพร้อมด้วยคันธรรพ์ สิทธะ มหาฤๅษีทั้งหลาย คินนร และนาคผู้ทรงฤทธิ์ ต่างพากันเกิดความกังวล เมื่อทอดพระเนตรวิถีแห่งศึกนั้น

स्वस्तिwell-being, auspiciousness
स्वस्ति:
सम्बोधन/आशीः (Benedictive particle)
TypeIndeclinable
Rootस्वस्ति (अव्यय)
Formमङ्गलार्थक अव्यय (benediction)
गोब्राह्मणेभ्यःto cows and Brahmins
गोब्राह्मणेभ्यः:
सम्प्रदान (Sampradāna/Beneficiary)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक) + ब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (cows and Brahmins), पुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (4th/Dative), बहुवचन
अस्तुlet it be
अस्तु:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; ‘let there be’
लोकाःworlds
लोकाः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तिष्ठन्तुlet (them) endure
तिष्ठन्तु:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; ‘let them stand/endure’
शाश्वताःeternal, everlasting
शाश्वताः:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootशाश्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; लोकाः इत्यस्य विशेषण
जयताम्may (he) be victorious
जयताम्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootजि (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative/benedictive), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; ‘let (him/they) win’ (आशीर्लिङ्गार्थ)
राघवःRaghava (Rama)
राघवः:
कर्ता (Karta/Subject; of जायताम्)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सङ्ख्येin battle
सङ्ख्ये:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootसङ्ख्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘in battle’
रावणम्Ravana
रावणम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
राक्षसेश्वरम्the Rakshasa lord
राक्षसेश्वरम्:
कर्म (Karma/Object; apposition)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रावणम् इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
एवम्thus
एवम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय (thus/in this manner)
जपन्तःchanting
जपन्तः:
कर्ता (Karta/Agent; participial)
TypeVerb
Rootजप् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तृविशेषण
अपश्यन्saw, witnessed
अपश्यन्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; ‘they saw’
तेthey
ते:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘they/those’
देवाःthe gods
देवाः:
कर्ता (Karta/Subject; apposition)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ते इत्यस्य अप्पोजिशन
सर्षिगणाः(together with) groups of sages
सर्षिगणाः:
कर्ता (Karta/Subject; coordinated)
TypeNoun
Rootस (अव्यय-उपसर्गवत्) + ऋषि (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formस-पूर्वक तत्पुरुष (with hosts of sages), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; देवाः इत्यस्य सहचर-समुच्चय
तदाthen
तदा:
अधिकरण (Adhikaraṇa/temporal)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय (then/at that time)
रामरावणयोःof Rama and Ravana
रामरावणयोः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक) + रावण (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (Rama and Ravana), पुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी-द्विवचन (Genitive/Locative dual); अत्र षष्ठी (of)
युद्धम्battle
युद्धम्:
कर्म (Karma/Object; of अपश्यन्)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सुघोरम्very dreadful
सुघोरम्:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + घोर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/उपपद-समास (su-ghora = very terrible), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; युद्धस्य विशेषण
रोमहर्षणम्hair-raising
रोमहर्षणम्:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootरोम (प्रातिपदिक) + हर्षण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; युद्धस्य विशेषण

Thereafter, the Gandharvas, Devas, Siddhas, great sages, Kinneras and huge serpents all of them became anxious.

D
Devas
G
Gandharvas
S
Siddhas
P
Paramarṣis
K
Kinnaras
M
Mahoragas (great serpents)

FAQs

Even divine beings feel concern when Dharma is being decided through a terrifying conflict; the verse highlights the gravity of moral consequence and the responsibility tied to righteous victory.

Celestial beings observe the climactic Rāma–Rāvaṇa battle and become anxious about its outcome.

Rāma’s role as the upholder of Dharma is implied—his victory matters to the stability of the worlds, prompting even the gods to worry.