Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

दुन्दुभिवधप्रसङ्गः

The Dundubhi Episode and the Proof of Rama’s Prowess

शैलराजो महारण्ये तपस्विशरणं परम्।शङ्करश्वशुरो नाम्ना हिमवानिति विश्रुतः4.11.12।।गुहाप्रस्रवणोपेतो बहुकन्दरनिर्दरः।स समर्थस्तव प्रीतिमतुलां कर्तुमाहवे4.11.13।।

guhāprasravaṇopeto bahukandaranirdaraḥ | sa samarthas tava prītim atulāṃ kartum āhave ||

เขาอุดมด้วยถ้ำและธารน้ำตก มีโพรงผาและหุบเหวมากมาย และมีกำลังพอจะสนองความใคร่ศึกอันหาที่เปรียบมิได้ของเจ้า แม้ในสมรภูมิ

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भीतःfrightened
भीतः:
Karta (कर्ता; state)
TypeVerb
Rootभी (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (समुद्रः) इत्यस्य भाव
इतिthus
इति:
Vakyartha-bodhaka (वाक्यार्थबोधक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणसूचक अव्यय (quotative)
विज्ञायhaving known
विज्ञाय:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण; prior action)
TypeVerb
Rootवि-ज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund)
समुद्रम्the ocean
समुद्रम्:
Karma (कर्म; object known/approached)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
असुरोत्तमःthe best of demons
असुरोत्तमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'असुराणाम् उत्तमः' (best of demons)
हिमवद्वनम्Himavān's forest
हिमवद्वनम्:
Karma (कर्म; destination)
TypeNoun
Rootहिमवत् (प्रातिपदिक) + वन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'हिमवतः वनम्' (forest of Himavān)
आगच्छत्went, came
आगच्छत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
शरःan arrow
शरः:
Upamana (उपमान; standard of comparison)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
चापात्from a bow
चापात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootचाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
इवlike
इव:
Upama-bodhaka (उपमाबोधक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक अव्यय (comparative particle)
च्युतःreleased, shot forth
च्युतः:
Karta (कर्ता; state)
TypeVerb
Rootच्यु (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; असुरोत्तमः इत्यस्य विशेषण
ततःthen
ततः:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), कालवाचक
तस्यof that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
गिरेःof the mountain
गिरेः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
श्वेताःwhite
श्वेताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्वेत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; शिलाः इत्यस्य विशेषण
गजेन्द्रविप्रलाःhuge like elephants
गजेन्द्रविप्रलाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootगजेन्द्र (प्रातिपदिक) + विप्रल (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; उपमान-तत्पुरुषार्थे: 'गजेन्द्रवत् विप्रलाः/विशालाः' (huge like lordly elephants)
शिलाःrocks
शिलाः:
Karma (कर्म; object thrown)
TypeNoun
Rootशिला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
चिक्षेपthrew
चिक्षेप:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootक्षिप् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
बहुधाin many ways, repeatedly
बहुधा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootबहुधा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), प्रकारवाचक (manner)
भूमौon the ground
भूमौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
दुन्दुभिःDundubhi
दुन्दुभिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदुन्दुभि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विननादroared
विननाद:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-नद् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक निपात (conjunction)

'Himavan, the supreme abode of ascetics is the fatherinlaw of Lord Siva. He is wellknown as king of mountains, who has, waterfalls, caves, caverns and great forests.He is competent to match your incomparable love for war.

H
Himavān

FAQs

Power is described alongside sacred features (caves, springs), suggesting dharma balances strength with sanctity: even the mighty are situated within a moral landscape that includes refuge and restraint.

Himavān is portrayed as both formidable and richly formed, foreshadowing a confrontation initiated by Dundubhi.

Steadfast strength (sthāyī-bala): Himavān is depicted as capable in battle, though later he identifies himself primarily as a protector of ascetics rather than a warrior.