Shloka 87

इदं मृष्टमिदं स्वादु प्रफुल्लमिदमित्यपि।रागयुक्तो मधुकरः कुसुमेष्वेव लीयते।।।।

idaṃ mṛṣṭam idaṃ svādu praphullam idam ity api |

rāgayukto madhukaraḥ kusumeṣv eva līyate ||

ด้วยความรื่นรมย์ ภมรจึงเกาะอยู่แต่ในดอกไม้ ราวกับพึมพำว่า “นี่นุ่ม นี่หวาน และนี่บานเต็มที่”

इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (context: 'this')
मृष्टम्pleasant/soft
मृष्टम्:
Karma-anvaya (कर्म-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootमृष्ट (कृदन्त; √मृज् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (to idam)
इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
स्वादुsweet
स्वादु:
Karma-anvaya (कर्म-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootस्वादु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
प्रफुल्लम्fully blossomed
प्रफुल्लम्:
Karma-anvaya (कर्म-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootप्र + फुल्ल (कृदन्त/विशेषण; √फुल्ल्/√फुल् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्ति-निपात (quotative particle)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle: 'also/even')
रागयुक्तःattracted/impassioned
रागयुक्तः:
Karta-anvaya (कर्तृ-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootराग + युक्त (कृदन्त; √युज् (धातु) + क्त)
Formतत्पुरुष (endowed with attachment), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (to madhukaraḥ)
मधुकरःbee
मधुकरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमधुकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कुसुमेषुamong flowers
कुसुमेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकुसुम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
एवonly/indeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (restrictive/emphatic)
लीयतेclings/settles (hides)
लीयते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√ली (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

'Some trees stood fragrant with profuse flowers and some with buds shining blue.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
B
bee (madhukara)
F
flowers (kusuma)

FAQs

The verse implicitly warns about rāga (attachment). Dharma requires mastery over attraction; the bee becomes a natural metaphor for a mind that fixates on sweetness, while a dhārmic person practices restraint and right focus.

Rāma observes bees moving among spring flowers near Pampā and expresses the scene in a vivid, almost conversational image.

Moral insight through observation: Rāma reads human psychology (attachment) in natural behavior.