Shloka 111

प्राप्य दुखं वने श्यामा मां मन्मथविकर्शितम्।नष्टदुःखेव हृष्टेव साध्वी साध्वभ्यभाषत।।।।

prāpya duḥkhaṃ vane śyāmā māṃ manmatha-vikarśitam | naṣṭaduḥkheva hṛṣṭeva sādhvī sādhv abhyabhāṣata ||

แม้นางได้ประสบทุกข์ในพงไพร นางผู้ผิวคล้ำอ่อนวัย ผู้บริสุทธิ์และทรงศีล ก็กล่าวกับข้าพเจ้า—ยามข้าพเจ้าถูกกามเทพเร้ารึง—ประหนึ่งว่าความโศกสิ้นสูญ ประหนึ่งว่าปิติยินดี ด้วยถ้อยคำอันเหมาะควรและงดงาม

प्राप्यhaving obtained/experienced
प्राप्य:
पूर्वकालक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Root√आप् (धातु) + प्र (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (Gerund/Absolutive), अव्ययभाव; ‘having obtained/after experiencing’
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
कर्म (Object of gerund)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
वनेin the forest
वने:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (Locative/सप्तमी), एकवचन
श्यामाthe dark-complexioned lady (Sītā)
श्यामा:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्यामा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (Nominative/प्रथमा), एकवचन
माम्me
माम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
मन्मथ-विकर्शितम्tormented/dragged by love (Cupid)
मन्मथ-विकर्शितम्:
विशेषण (Adjectival modifier of माम्)
TypeAdjective
Rootमन्मथ (प्रातिपदिक) + विकर्शित (कृदन्त; √कृष् धातु, causative sense ‘to draw/drag’)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; कृदन्त-विशेषण (क्त)
नष्ट-दुःखाas if her sorrow had vanished
नष्ट-दुःखा:
विशेषण (Adjectival modifier of श्यामा)
TypeAdjective
Rootनष्ट (कृदन्त; √नश् धातु) + दुःख (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि-विशेषण (one whose sorrow is gone)
इवas if
इव:
उपमान (Comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमान-अव्यय (particle of comparison)
हृष्टाdelighted
हृष्टा:
विशेषण (Adjectival modifier of श्यामा)
TypeAdjective
Rootहृष्ट (प्रातिपदिक/कृदन्त; √हृष् धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; विशेषण
इवas if
इव:
उपमान (Comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमान-अव्यय
साध्वीthe chaste woman
साध्वी:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसाध्वी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
साधुproperly, well
साधु:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसाधु (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
अभ्य-अभाषतspoke to (him)
अभ्य-अभाषत:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√भाष् (धातु) + अभि (उपसर्ग)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

My young and faithful beloved used to put up a brave face and speak to me in all propriety to cheer me up in the midst of suffering in the forest whenever I felt tormented by passion.

S
Sita
L
Lakshmana
M
Manmatha (Kama—personified desire)
F
forest (vana)

FAQs

The verse commends steadiness and supportive speech as dharma in adversity—responding to another’s agitation with propriety, restraint, and encouragement.

Rama recollects how Sita, despite forest hardships, spoke in a composed and uplifting manner when Rama was inwardly disturbed.

Sita’s forbearance (kṣamā) and chastity (sādhvītva), expressed through disciplined, healing speech.