Next Verse

Shloka 1

कबन्धवधः

The Severing of Kabandha’s Arms and the Opening of Dialogue

तौ तु तत्र स्थितौ दृष्ट्वा भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ।बाहुपाशपरिक्षिप्तौ कबन्धो वाक्यमब्रवीत्।।।।

tau tu tatra sthitau dṛṣṭvā bhrātarau rāmalakṣmaṇau | bāhupāśaparikṣiptau kabandho vākyam abravīt || 3.70.1 ||

ครั้นเห็นสองพี่น้อง พระรามและพระลักษมณะ ยืนอยู่ ณ ที่นั้น ถูกบ่วงแห่งวงแขนของตนรัดไว้ กบันธะจึงกล่าวถ้อยคำดังนี้

तौthose two
तौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, द्विवचन, पुंलिङ्ग
तुbut/indeed
तु:
Sambandha-marker (अन्वय-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-अव्यय (particle: but/indeed)
तत्रthere
तत्र:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
स्थितौstanding
स्थितौ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘stood’, प्रथमा, द्विवचन, पुंलिङ्ग; तौ इत्यस्य विशेषणम्
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-hetu (क्रिया-हेतु)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (Gerund)
भ्रातरौthe two brothers
भ्रातरौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; तौ इत्यस्य अप्पोजिशन
रामलक्ष्मणौRama and Lakshmana
रामलक्ष्मणौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास, द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; भ्रातरौ इत्यस्य विशेषण/निर्देश
बाहुपाशपरिक्षिप्तौencircled by the noose of (his) arms
बाहुपाशपरिक्षिप्तौ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootबाहु + पाश + परि + क्षिप् (धातु)
Formतत्पुरुष-समास (bāhu-pāśa ‘arm-noose’) + क्त (PPP) परिक्षिप्त, प्रथमा, द्विवचन, पुंलिङ्ग; तौ इत्यस्य विशेषणम्
कबन्धःKabandha
कबन्धः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकबन्ध (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुंलिङ्ग
वाक्यम्words/speech
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Kabandha saw the brothers, Rama and Lakshmana, stand there bound by the shackles of his arms and said:

K
Kabandha
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma here frames the trial of the righteous: adversity arises even for the virtuous, and the narrative prepares for right action under constraint.

Kabandha has physically seized Rāma and Lakṣmaṇa and begins speaking to them.

Courage under sudden danger—Rāma and Lakṣmaṇa are depicted as steadfast even when bound.