Previous Verse
Next Verse

Shloka 39

सीताहरण

विलापः / The Lament at Jatāyu and the Abduction of Sītā

नास्ति धर्मः कुतस्सत्यं नार्जवं नानृशंसता।यत्र रामस्य वैदेहीं भार्यां हरति रावणः।।।।इति सर्वाणि भूतानि गणशः पर्यदेवयन्।

nāsti dharmaḥ kutas satyaṃ nārjavaṃ nānṛśaṃsatā |

yatra rāmasya vaidēhīṃ bhāryāṃ harati rāvaṇaḥ ||

iti sarvāṇi bhūtāni gaṇaśaḥ paryadevayan |

“ที่ใดราวณะฉุดเอานางไวเทหี พระชายาของพระรามไป ที่นั่นย่อมไม่มีธรรม แล้วความสัตย์ ความซื่อตรง และความเมตตาจะมีได้อย่างไร” ดังนี้สรรพสัตว์ทั้งหลายต่างพากันคร่ำครวญเป็นหมู่ๆ

not
:
सम्बन्ध (अव्यय-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
अस्तिexists/is
अस्ति:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
धर्मःdharma/righteousness
धर्मः:
कर्तृ (कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कुतःhow/whence
कुतः:
सम्बन्ध (अव्यय-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकुतः (अव्यय/प्रश्न)
Formप्रश्नाव्यय (interrogative indeclinable) ‘whence/how then’
सत्यम्truth
सत्यम्:
कर्तृ (कर्ता)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (as subject)
not
:
सम्बन्ध (अव्यय-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
आर्जवम्uprightness
आर्जवम्:
कर्तृ (कर्ता)
TypeNoun
Rootआर्जव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (as subject)
not
:
सम्बन्ध (अव्यय-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
अनृशंसताcompassion/non-cruelty
अनृशंसता:
कर्तृ (कर्ता)
TypeNoun
Rootअनृशंसता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
यत्रwhere
यत्र:
अधिकरण (अधिकरणार्थे)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formसम्बन्धाव्यय (relative adverb) ‘where’
रामस्यof Rāma
रामस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन (genitive)
वैदेहीम्Vaidehī (Sītā)
वैदेहीम्:
कर्म (कर्मकारक)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भार्याम्wife
भार्याम्:
कर्म (कर्मकारक)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वैदेहीम् इत्यस्य अप्पोजिशन (apposition)
हरतिabducts/carries off
हरति:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootहृ (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
रावणःRāvaṇa
रावणः:
कर्तृ (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (वाक्य-समाप्ति/उद्धरण)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-निपात (quotative particle)
सर्वाणिall
सर्वाणि:
कर्तृ (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (qualifying भूतानि)
भूतानिbeings
भूतानि:
कर्तृ (कर्ता)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
गणशःin groups
गणशः:
सम्बन्ध (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootगणशः (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb) ‘in groups’
पर्यदेवयन्lamented/wailed
पर्यदेवयन्:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootपरि + दिव् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; धातु ‘दिव्’ (to lament) with उपसर्ग ‘परि’

The sylvan deities shivered, seeing Sita's grief and cried aloud.

R
Rāma
S
Sītā (Vaidehī)
R
Rāvaṇa
A
All beings (bhūtāni)

FAQs

It asserts that dharma, satya (truth), ārjava (uprightness), and compassion are mutually reinforcing; an act like abducting another’s wife is a decisive sign of adharma that negates these virtues.

Immediately after Sītā’s abduction, the natural and living world responds with collective grief and moral outrage.

Rāma’s moral stature is implied: harming his blameless wife is portrayed as an assault on the very foundations of ethical life.