Previous Verse

Shloka 24

रावणस्यात्मप्रशंसा लङ्कावर्णनं च

Ravana’s Self-Praise and the Description of Lanka

जीवेच्चिरं वज्रधरस्य हस्ताच्छचीं प्रधृष्याप्रतिरूपरूपाम्।न मादृशीं राक्षस दूशयित्वा पीतामृतस्यापि तवास्ति मोक्षः।।।।

jīvec ciraṃ vajra-dharasya hastāc chācīṃ pradhṛṣya apratirūpa-rūpām |

na mādṛśīṃ rākṣasa dūṣayitvā pītāmṛtasya api tavāsti mokṣaḥ ||

โอ้ยักษ์รากษส แม้ผู้ใดจะมีชีวิตยืนยาวได้หลังฉุดชิงเทวีศจีผู้เลอโฉมไร้ผู้เทียบจากพระหัตถ์พระอินทร์ผู้ทรงวัชระ; แต่เมื่อเจ้าล่วงเกินสตรีเช่นข้าแล้ว ย่อมไม่มีทางพ้นความตาย แม้ดื่มอมฤตก็ตาม

जीवेत्may live
जीवेत्:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√जीव् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; ‘may live’
चिरम्for long
चिरम्:
कालाधिकरण (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्यय/नपुंसक-प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
वज्रधरस्यof the thunderbolt-bearer
वज्रधरस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootवज्रधर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (वज्रं धरति इति); पुंलिङ्गे षष्ठी एकवचनम्; ‘of the thunderbolt-bearer (Indra)’
हस्तात्from the hand
हस्तात्:
अपादान (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootहस्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे पञ्चमी एकवचनम्; Ablative ‘from the hand’
शचीम्Shachi
शचीम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशची (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्
प्रधृष्यhaving seized/assaulted
प्रधृष्य:
पूर्वकाल (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√धृष् (धातु) + प्र (उपसर्ग)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (gerund); ‘having violated/snatched forcibly’
अ-प्रतिरूप-रूपाम्of incomparable beauty
अ-प्रतिरूप-रूपाम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ (निषेध) + प्रतिरूप (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः (न प्रतिरूपं यस्याः रूपम्); स्त्रीलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; agrees with शचीम्
not
:
निषेध (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
मादृशीम्one like me
मादृशीम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमादृश (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; ‘one like me’
राक्षसO demon
राक्षस:
सम्बोधन (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन एकवचनम्; vocative
दूशयित्वाhaving defiled
दूशयित्वा:
पूर्वकाल (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√दूष् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (gerund); causative sense in usage ‘having defiled/violated’
पीत-अमृतस्यof one who has drunk nectar
पीत-अमृतस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपीत (कृदन्त-प्रातिपदिक, √पा) + अमृत (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (पीतम् अमृतम् यस्य); पुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे षष्ठी एकवचनम्; ‘of (one) who has drunk nectar’
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय/अपवादार्थ (even/also)
तवfor you/your
तव:
सम्बन्ध (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी एकवचनम्
अस्तिis/exists
अस्ति:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
मोक्षःrelease (from death)
मोक्षः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; subject of अस्ति (negated by न)

O Princess from Mithila, seeing my angry face even gods led by Indra take to their heels in fear.

S
Sītā
R
Rāvaṇa
I
Indra (Vajradhara)
Ś
Śacī
A
Amṛta (nectar)

FAQs

The violation of a protected, righteous woman is presented as a grave adharma with unavoidable consequence; even extraordinary means (like amṛta) cannot nullify moral law.

Sītā delivers a final warning: Rāvaṇa’s assault will lead to certain death, concluding the sarga’s exchange.

Integrity and inviolable chastity (pativratā resolve), coupled with fearless proclamation of truth.