Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

एकोनचत्वारिंशः सर्गः (Aranyakanda 39): राक्षसस्य रामत्रासवर्णनम् / The Demon’s Account of Rama

Fear

आसादयं तदा रामं तापसं धर्मचारिणम्।वैदेहीं च महाभागां लक्ष्मणं च महारथम्।।।।

āsādayaṃ tadā rāmaṃ tāpasaṃ dharmacāriṇam |

vaidehīṃ ca mahābhāgāṃ lakṣmaṇaṃ ca mahāratham ||

แล้วข้าพเจ้าก็พบพระราม—ผู้ดำรงตนดุจตบะและดำเนินตามหนทางธรรม—พร้อมด้วยพระไวเทหีผู้ประเสริฐ และพระลักษมณ์มหารถี

आसादयम्I encountered/approached
आसादयम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + सद् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तापसम्the ascetic
तापसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतापस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (रामम् इति) समानाधिकरण-विशेष्य (apposition)
धर्मचारिणम्practising righteousness
धर्मचारिणम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म + चारिन् (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (to रामम्/तापसम्)
वैदेहीम्Vaidehi (Sita)
वैदेहीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात
महाभागाम्most fortunate/noble
महाभागाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + भाग (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुव्रीहिः (one of great fortune) विशेषण (to वैदेहीम्)
लक्ष्मणम्Lakshmana
लक्ष्मणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात
महारथम्great warrior
महारथम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + रथ (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुव्रीहिः (great chariot-warrior) विशेषण (to लक्ष्मणम्)

I encountered again the righteous Rama who was in the form of an ascetic, with venerable Sita and the great warrior Lakshmana.

M
Marīca
R
Rāma
V
Vaidehī (Sītā)
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma is shown as lived conduct: Rāma maintains dharmic discipline even in exile, embodying righteousness as practice rather than status.

Marīca narrates the moment he encountered Rāma, Sītā, and Lakṣmaṇa in the forest—an encounter that frames his later fear of Rāma’s power.

Rāma’s dharma-niṣṭhā and tapas-like restraint are emphasized, alongside Sītā’s nobility and Lakṣmaṇa’s steadfast martial support.