Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

दूषणवधः

The Slaying of Dūṣaṇa and the Rout of Khara’s Host

स च्छिन्नधन्वा विरथो हताश्वो हतसारथिः।।।।जग्राह गिरिशृङ्गाभं परिघं रोमहर्षणम्।वेष्टितं काञ्चनैः पट्टैर्देवसैन्यप्रमर्दनम्।।।।आयसैश्शङ्कुभिस्तीक्ष्णैः कीर्णं परवसोक्षितम्।वज्राशनिसमस्पर्शं परगोपुरदारणम्।।।।

sa cchinna-dhanvā viratho hatāśvo hata-sārathiḥ | jagrāha giriśṛṅgābhaṃ parighaṃ romaharṣaṇam |

veṣṭitaṃ kāñcanaiḥ paṭṭair deva-sainya-pramardanam |

āyasaiḥ śaṅkubhis tīkṣṇaiḥ kīrṇaṃ paravaso-kṣitam |

vajrāśani-sama-sparśaṃ para-gopura-dāraṇam ||

ครั้นคันธนูถูกตัด รถศึกใช้การมิได้ ม้ากับสารถีถูกสังหาร ทูษณะจึงคว้าปริฆะ—กระบองเหล็กน่าสะพรึงดุจยอดภูผา—พันรัดด้วยแถบทอง ประดับเดือยเหล็กแหลมคม ดุจชโลมด้วยแก่นไขของศัตรู สัมผัสแข็งกร้าวประหนึ่งสายฟ้า และสามารถทลายหอประตูของข้าศึกได้

saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन (Nominative singular pronoun)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
chinna-dhanvāwhose bow was broken
chinna-dhanvā:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootchinna (कृदन्त, √chid) + dhanvan (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि: छिन्नं धनुः यस्य सः (whose bow is broken)
virathaḥwithout a chariot
virathaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootvi-ratha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि: रथो नास्ति यस्य (chariotless)
hata-aśvaḥwhose horses were slain
hata-aśvaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Roothata (कृदन्त, √han) + aśva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि: हताः अश्वाः यस्य (whose horses are killed)
hata-sārathiḥwhose charioteer was slain
hata-sārathiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Roothata (कृदन्त, √han) + sārathi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि: हतः सारथिः यस्य (whose charioteer is killed)
jagrāhaseized / took up
jagrāha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootgrah (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; धातु: ग्रह् (to seize/take up)
giri-śṛṅga-ābhammountain-peak-like
giri-śṛṅga-ābham:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootgiri (प्रातिपदिक) + śṛṅga (प्रातिपदिक) + ābha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समास: गिरिशृङ्गस्य आभा इव (having the appearance of a mountain-peak)
parighamiron club/bar (parigha)
parigham:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootparigha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन (Accusative singular)
roma-harṣaṇamhorripilating / terrifying
roma-harṣaṇam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootroma (प्रातिपदिक) + harṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समास: रोम्णां हर्षणम् (causing horripilation)
veṣṭitamwrapped / bound
veṣṭitam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootveṣṭ (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; √veṣṭ (to wrap/bind)
kāñcanaiḥgolden
kāñcanaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootkāñcana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् ‘paṭṭaiḥ’ (Instrumental plural)
paṭṭaiḥwith bands/strips
paṭṭaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootpaṭṭa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन (Instrumental plural)
deva-sainya-pramardanamcrusher of the gods' army
deva-sainya-pramardanam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootdeva (प्रातिपदिक) + sainya (प्रातिपदिक) + pramardana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समास: देवानां सैन्यस्य प्रमर्दनम् (crusher of the gods' army)
āyasaiḥiron (made of iron)
āyasaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootāyasa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् ‘śaṅkubhiḥ’ (made of iron)
śaṅkubhiḥwith spikes/nails
śaṅkubhiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootśaṅku (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन (Instrumental plural)
tīkṣṇaiḥsharp
tīkṣṇaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Roottīkṣṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् ‘śaṅkubhiḥ’ (sharp)
kīrṇamcovered / strewn
kīrṇam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootkṝ (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; √kṝ/कीर् (to scatter/cover)
paravasokṣitamsmeared with enemy's marrow/fat
paravasokṣitam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootpara (प्रातिपदिक) + vasa (प्रातिपदिक) + ukṣita (कृदन्त, √ukṣ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समास: परस्य वसा (मज्जा/वसा) इति + उक्षितम् (sprinkled/smeared with enemy's marrow/fat)
vajra-āśani-sama-sparśamwith thunderbolt-like touch
vajra-āśani-sama-sparśam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootvajra (प्रातिपदिक) + āśani (प्रातिपदिक) + sama (प्रातिपदिक) + sparśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समास: वज्राशन्योः समः स्पर्शः यस्य (having a touch like thunderbolt)
para-gopura-dāraṇambreaker of enemy gate-towers
para-gopura-dāraṇam:
Viśeṣaṇa (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootpara (प्रातिपदिक) + gopura (प्रातिपदिक) + dāraṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समास: परस्य गोपुरस्य दारणम् (breaker of enemy gate-towers)

With his bow and chariot broken, charioteer and horses killed, Dusana took up a spear in his hand that appeared like a huge mountain top. Bound by golden bands, covered the iron nails, wetted with the enemy's marrow it created a horripilation. It appeared as though it could crush the army of gods and render the enemy powerless. It carried the killing touch of the thunderbolt and could break open the enemy's fort.

D
Dūṣaṇa
R
Rāma
P
Parigha (iron club/bar)

FAQs

The verse warns how adharma escalates: when checked, the aggressor intensifies brutality rather than repenting—contrasting with dharma’s ideal of restraint and accountability.

Disarmed and immobilized, Dūṣaṇa shifts tactics and arms himself with a massive spiked iron club to continue the fight at close quarters.

Rāma’s implied steadfast protection-role is the backdrop; Dūṣaṇa’s trait highlighted is obstinate aggression—persistence without righteousness.