Shloka 12

वभूव परमप्रीतो देवराजं च पूजयन्‌ | त॑ं तथादीनमनसं राजानं हर्षसम्प्लुतम्‌,अतः देवराजका पूजन करके वे बड़े प्रसन्न हुए। उदारचित्त राजा युधिष्ठिरको इस प्रकार हर्षमें मगन देखकर परम बुद्धिमान्‌ देवराज इन्द्रने कहा--पाण्डुनन्दन! तुम इस पृथ्वीका शासन करोगे। कुन्तीकुमार! अब तुम पुन: काम्यक वनके कल्याणकारी आश्रममें चले जाओ

Vaiśampāyana uvāca | babhūva paramaprīto devarājaṃ ca pūjayan | taṃ tathā dīnamānasaṃ rājānaṃ harṣasamplutam | tato devarāja indraḥ paramabuddhimān uvāca—pāṇḍunandana! tvaṃ pṛthivīṃ śāsiṣyasi | kuntīkumāra! idānīṃ punaḥ kāmyaka-vanasya kalyāṇakāriṇyāṃ āśrame gaccha ||

ไวศัมปายนะกล่าวว่า ครั้นบูชาเทวราชผู้เป็นจอมเทพแล้ว เขาก็ยินดีเป็นอย่างยิ่ง เมื่อเห็นพระเจ้ายุธิษฐิระผู้เคยมีพระทัยหนักอึ้ง บัดนี้เอิบอาบด้วยความปีติ อินทร์เทวราชผู้ทรงปัญญายิ่งจึงตรัสว่า “โอรสแห่งปาณฑุเอ๋ย เจ้าจักครองแผ่นดินนี้ โอรสแห่งกุนตีเอ๋ย บัดนี้จงกลับไปยังอาศรมอันเป็นมงคลในป่ากามยกะอีกครั้งเถิด”

बभूवbecame/was
बभूव:
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथम, एकवचन
परमप्रीतःvery pleased
परमप्रीतः:
TypeAdjective
Rootपरमप्रीत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
देवराजम्the king of gods (Indra)
देवराजम्:
Karma
TypeNoun
Rootदेवराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
TypeIndeclinable
Root
पूजयन्worshipping/honouring
पूजयन्:
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formशतृ (वर्तमान कृदन्त/परस्मैपदी), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तथाthus/in that manner
तथा:
TypeIndeclinable
Rootतथा
दीनमनसम्of dejected mind
दीनमनसम्:
TypeAdjective
Rootदीनमनस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
राजानम्the king
राजानम्:
Karma
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
हर्षसम्प्लुतम्overwhelmed with joy
हर्षसम्प्लुतम्:
TypeAdjective
Rootहर्षसम्प्लुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन

वैशम्पायन उवाच

V
Vaiśampāyana
I
Indra (Devarāja)
Y
Yudhiṣṭhira (Pāṇḍunandana, Kuntīkumāra)
K
Kāmyaka forest
Ā
Āśrama (hermitage)
P
Pāṇḍu
K
Kuntī

Educational Q&A

Respectful worship and steadfastness in adversity invite renewed clarity and divine reassurance; rightful kingship is framed as a dharmic destiny, not mere ambition.

After honouring Indra, Yudhiṣṭhira’s earlier dejection turns into joy; Indra then foretells his future sovereignty and instructs him to return to the hermitage in the Kāmyaka forest.