Adhyāya 240: Indriya–Manas–Buddhi–Ātman — The Inner Hierarchy and Restraint (इन्द्रिय-मनस्-बुद्धि-आत्म-क्रमः)
एकाग्रचित्त योगी पर्वतकी सूनी गुफा, देवमन्दिर तथा एकान्तस्थ शून्य गृहको ही अपने निवासके लिये चुने ।। नाभिष्वजेत् परं वाचा कर्मणा मनसापि वा । उपेक्षको यताहारो लब्धालब्धे समो भवेत्,सत्त्वसंसेवनाद धीरो निद्रामुच्छेत्तुमरहति । विद्वानोंने योगके जो काम, क्रोध, लोभ, भय और पाँचवाँ स्वप्र--ये पाँच दोष बताये हैं उनका पूर्णतया उच्छेद करे। इनमेंसे क्रोधको शम (मनोनिग्रह) के द्वारा जीते, कामको संकल्पके त्यागद्वारा पराजित करे तथा धीर पुरुष सत्वगुणका सेवन करनेसे निद्राका उच्छेद कर सकता है योगका साधक मन, वाणी या क्रियाद्वारा भी किसी दूसरेमें आसक्त न हो। सबकी ओरसे उपेक्षाका भाव रक्खे। नियमित भोजन करे और लाभ-हानिमें भी समान भाव रक््खे
ekāgracitto yogī parvatakī śūnyāṃ guhāṃ, devamandiraṃ tathā ekāntasthaṃ śūnya-gṛhaṃ caiva svanivāsāya vṛṇuyāt. nābhiṣvajeta paraṃ vācā karmaṇā manasāpi vā. upekṣako yatāhāro labdhālabdhe samo bhavet. sattva-saṃsevanād dhīro nidrām ucchettum arhati. vidvadbhir yogasya ye doṣāḥ kāmaḥ krodho lobho bhayaṃ pañcamaḥ svapnaś ca—teṣāṃ samyag ucchedaṃ kuryāt. krodhaṃ śamena jayet, kāmaṃ saṅkalpa-tyāgena parājayet; dhīraḥ sattva-guṇa-sevanena nidrāṃ nirākartuṃ śaknoti. yogasādhako manaḥ-vāk-kriyābhiḥ paratra nāsajyeta; sarvata upekṣā-bhāvaṃ dhārayet; niyataṃ bhojanaṃ kuryāt; lābha-hānau ca samabhāvaṃ rakṣet.
วยาสะกล่าวว่า: โยคีผู้มีจิตตั้งมั่นเป็นหนึ่งพึงเลือกที่พำนักเป็นถ้ำภูเขาอันสงัด เทวาลัย หรือเรือนว่างที่ตั้งอยู่ในที่เปลี่ยว. เขาไม่พึงยึดติดผู้อื่น—ด้วยวาจา ด้วยการกระทำ หรือแม้ด้วยใจ. ดำรงความวางเฉย กินอย่างมีระเบียบ และเป็นกลางทั้งในยามได้และยามมิได้. ด้วยการบำเพ็ญสัทตวะ (ความผ่องใสและดุลยภาพ) ผู้มั่นคงย่อมควรแก่การตัดความง่วงหลับ. บัณฑิตกล่าวโทษห้าประการในทางโยคะ—กาม โทสะ โลภะ ภัย และประการที่ห้าคือความหลับฝัน; พึงถอนให้สิ้นราก. จงชนะโทสะด้วยความสงบและการข่มใจ ชนะกามด้วยการละสังกัลปะ—ความคิดปรุงแต่งและเจตนาที่รัดรึง—และอาศัยสัทตวะเพื่อขจัดความหลับ. ดังนี้ผู้ปฏิบัติพึงวางเฉยต่อทั้งปวง รักษาวินัยในอาหาร และทรงความเสมอภาคในลาภและเสื่อมลาภ.
व्यास उवाच
Choose a secluded, simple dwelling; avoid attachment in thought, word, and deed; practice regulated eating and equanimity; and uproot the five yogic obstacles—desire, anger, greed, fear, and sleep—through calm restraint, renunciation of intention-driven craving, and cultivation of sattva.
In the didactic setting of Śānti Parva, Vyāsa instructs on yogic discipline: where a practitioner should live, how to relate to others without clinging, and which inner faults must be eliminated to stabilize meditation and ethical life.