Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

Bṛhaspati’s Counsel on Contentment

Santoṣa), Restraint, and Adroha (Non-injury

कुन्तीनन्दन! अतः तुम भी प्रयत्नपूर्वक इस धर्मका पालन करो। जो क्षत्रियनरेश राज्यसिंहासनपर स्थित हो अपनी सम्पूर्ण इन्द्रियोंको सदा अपने अधीन रखता है, प्रिय और अप्रियको समानदृष्टिसे देखता है, यज्ञसे बचे हुए अन्नका भोजन करता है, शास्त्रोंके यथार्थ रहस्यको जानता है, दुष्टोंका दमन और साधु पुरुषोंका पालन करता है, समस्त प्रजाको धर्मके मार्गमें स्थापित करके स्वयं भी धर्मानुकूल बर्ताव करता है, वृद्धावस्थामें राजलक्ष्मीको पुत्रके अधीन करके वनमें जाकर जंगली फल-मूलोंका आहार करते हुए जीवन बिताता है तथा वहाँ भी शास्त्र-श्रवणसे ज्ञात हुए शास्त्रविहित कर्मोका आलस्य छोड़कर पालन करता है, ऐसा बर्ताव करनेवाला वह राजा ही धर्मको निश्चितरूपसे जानने और माननेवाला है ।। तस्यायं च परश्चैव लोक: स्यात्‌ सफलोदय: । निर्वाणं हि सुदुष्प्राप्यं बहुविघ्नं च मे मतम्‌,उसका यह लोक और परलोक दोनों सफल हो जाते हैं, मेरा यह विश्वास है कि संन्यासके द्वारा निर्वाण प्राप्त करना अत्यन्त दुष्कर एवं दुर्लभ है; क्योंकि उसमें बहुत-से विघ्न आते हैं

devasthāna uvāca | kuntīnandana! ataḥ tvam api prayatnapūrvakaṃ asya dharmasya pālanaṃ kuru | yaḥ kṣatriya-nareśaḥ rājyasiṃhāsane sthitaḥ san sarvendriyāṇi sadā svādhīnāni karoti, priya-apriyau samadṛṣṭyā paśyati, yajña-śeṣa-annam aśnāti, śāstrāṇāṃ yathārtha-rahasyaṃ jānāti, duṣṭānāṃ damanaṃ sādhu-puruṣāṇāṃ pālanaṃ ca karoti, sarvāḥ prajāḥ dharmamārge pratiṣṭhāpya svayam api dharmānukūlaṃ vartate, vṛddhāvasthāyāṃ rāja-lakṣmīṃ putrasya vaśe nidhāya vanaṃ gatvā vanya-phala-mūlāhāraḥ san jīvanaṃ nayati, tatra api śāstra-śravaṇena jñātān śāstra-vihitān karmāṇi ālasyaṃ tyaktvā pālayati—sa eva rājā niścayena dharmaṃ jānāti manyate ca || tasya ayaṃ ca paraś ca eva lokaḥ syāt saphalodayaḥ | nirvāṇaṃ hi suduṣprāpyaṃ bahu-vighnaṃ ca me matam ||

โอรสแห่งกุนตี! เพราะฉะนั้นท่านจงเพียรพยายามรักษาธรรมนี้ให้มั่น กษัตริย์กษัตริยะผู้ประทับบนราชบัลลังก์ หากยังคงควบคุมอินทรีย์ทั้งปวงไว้เสมอ มองสิ่งที่น่าพอใจและไม่น่าพอใจด้วยสายตาเสมอกัน บริโภคเพียงอาหารที่เหลือจากยัญพิธี รู้ตถะและความลี้ลับภายในแห่งคัมภีร์ ปราบคนพาลและคุ้มครองสัตบุรุษ ตั้งราษฎรทั้งปวงไว้ในทางธรรมและตนเองประพฤติตามธรรม; ครั้นชราแล้วมอบสิริราชสมบัติแก่บุตร เข้าป่าเลี้ยงชีพด้วยผลไม้และรากไม้—ที่นั่นก็ยังละความเกียจคร้าน ปฏิบัติกรรมที่คัมภีร์บัญญัติซึ่งตนได้รู้จากการสดับ—กษัตริย์เช่นนี้เท่านั้นที่รู้และเทิดทูนธรรมอย่างแน่นอน สำหรับเขา ทั้งโลกนี้และโลกหน้าเป็นผลสำเร็จ ส่วนในทัศนะของข้าพเจ้า การบรรลุนิพพานด้วยการสละเรือน (สันยาส) นั้นยากยิ่งและหาได้ยาก เพราะมีอุปสรรคมากมาย

तस्यof him/its
तस्य:
Sambandha
TypePronoun
Rootतद्
FormMasculine/Neuter, Genitive, Singular
अयम्this (world)
अयम्:
Karta
TypePronoun
Rootइदम्
FormMasculine, Nominative, Singular
and
:
TypeIndeclinable
Root
परःother (i.e., next)
परः:
Karta
TypeAdjective
Rootपर
FormMasculine, Nominative, Singular
and
:
TypeIndeclinable
Root
एवindeed/just
एव:
TypeIndeclinable
Rootएव
लोकःworld
लोकः:
Karta
TypeNoun
Rootलोक
FormMasculine, Nominative, Singular
स्यात्would be / may become
स्यात्:
TypeVerb
Rootअस् (भू/अस्)
FormOptative (Vidhi-lin), 3rd, Singular, Parasmaipada
सफल-उदयःhaving successful outcome
सफल-उदयः:
Karta
TypeAdjective
Rootसफल + उदय
FormMasculine, Nominative, Singular
निर्वाणम्liberation (nirvana)
निर्वाणम्:
Karma
TypeNoun
Rootनिर्वाण
FormNeuter, Nominative/Accusative, Singular
हिindeed/for
हि:
TypeIndeclinable
Rootहि
सु-दुष्प्राप्यम्very hard to obtain
सु-दुष्प्राप्यम्:
Karma
TypeAdjective
Rootसु + दुष्प्राप्य
FormNeuter, Nominative/Accusative, Singular
बहु-विघ्नम्having many obstacles / much impeded
बहु-विघ्नम्:
Karma
TypeAdjective
Rootबहु + विघ्न
FormNeuter, Nominative/Accusative, Singular
and
:
TypeIndeclinable
Root
मेmy / to me
मे:
Sambandha
TypePronoun
Rootअस्मद्
Form—, Genitive/Dative, Singular
मतम्opinion/view
मतम्:
TypeNoun/Adjective
Rootमत (√मन्/मन् + क्त)
FormNeuter, Nominative/Accusative, Singular

देवस्थान उवाच

देवस्थान (Devastāna)
कुन्तीनन्दन (son of Kuntī)
क्षत्रियनरेश (Kṣatriya king)
राज्यसिंहासन (royal throne)
यज्ञ (sacrifice)
शास्त्र (scriptures)
प्रजा (subjects)
राजलक्ष्मी (royal fortune)
पुत्र (son/heir)
वन (forest)
फल-मूल (fruits and roots)
निर्वाण (liberation)
संन्यास (renunciation)

Educational Q&A

The verse defines the ideal of rājadharma: a king must govern with self-restraint, impartiality, sacrificial discipline, and scriptural understanding—punishing the wicked, protecting the virtuous, and guiding subjects toward dharma. It also affirms a life-stage ethic: after fulfilling royal duties, the ruler should retire to the forest and continue prescribed practices; by contrast, mere renunciation aimed at liberation is portrayed as difficult and obstacle-filled.

In Śānti Parva’s instruction on dharma after the war, Devastāna addresses a ‘son of Kuntī’ and lays out a model portrait of righteous kingship and orderly withdrawal in old age. The speaker concludes by stating that such conduct makes both this world and the next successful, while warning that attaining nirvāṇa solely through saṃnyāsa is very hard due to many impediments.