Kārttikeya-Abhiṣecana: Mātṛgaṇa-Nāma Saṃkīrtana and Skanda’s Commission
तत्पश्चात् हिमवान्के दिये हुए उत्तम मणियोंसे सुशोभित तथा दिव्य रत्नोंसे जटित पवित्र सिंहासनपर कुमार कार्तिकेय विराजमान हुए। उस समय उनके पास सम्पूर्ण मांगलिक उपकरणोंके साथ विधि एवं मन्त्रोच्चारणपूर्वक अभिषेकद्रव्य लेकर समस्त देवता वहाँ पधारे ।। इन्द्राविष्णू महावीर्यों सूर्याचन्द्रमसौ तथा । धाता चैव विधाता च तथा चैवानिलानलौ,रुद्रर्वसुभिरादित्यैरश्विभ्यां च वृतः प्रभु: । महापराक्रमी इन्द्र और विष्णु, सूर्य और चन्द्रमा, धाता और विधाता, वायु और अग्नि, पूषा, भग, अर्यमा, अंश, विवस्वान्ू, मित्र और वरुणके साथ बुद्धिमान् रुद्रदेव, एकादश रुद्रणण, आठ वसु, बारह आदित्य और दोनों अश्विनीकुमार--ये सब-के-सब प्रभावशाली कुमार कार्तिकेयको घेरकर खड़े हुए
tataḥ paścāt himavānke diye hue uttama-maṇibhiḥ suśobhitaṃ tathā divya-ratnaiḥ jaṭitaṃ pavitra-siṃhāsane kumāraḥ kārtikeyaḥ virājamānaḥ abhavat | tasmin kāle tasya samīpe sampūrṇa-maṅgalika-upakaraṇaiḥ saha vidhi-mantrôccāraṇa-pūrvakam abhiṣeka-dravyaṃ gṛhītvā sarve devāḥ tatra samāgacchan || indra-viṣṇū mahā-vīryau sūrya-candramasau tathā | dhātā caiva vidhātā ca tathā caivānila-analau | rudrair vasubhir ādityair aśvibhyāṃ ca vṛtaḥ prabhuḥ ||
ครั้นแล้ว กุมารการ์ติเกยะประทับบนสิงหาสน์อันบริสุทธิ์ ซึ่งหิมวานประทานให้ งามด้วยมณีชั้นเลิศและประดับรัตนะทิพย์. ในกาลนั้นเหล่าเทพทั้งปวงก็มาถึง พร้อมเครื่องมงคลครบถ้วน ถือเอาวัตถุสำหรับพิธีอภิเษก และประกอบพิธีตามแบบแผนพร้อมบทมนต์ที่กำหนด. อินทราและวิษณุผู้ทรงเดช สุริยะและจันทรา ธาตาและวิธาตา วายุและอัคนี—พร้อมด้วยหมู่รุทร วสุ อาทิตยะ และอัศวินคู่—ต่างยืนรายล้อมองค์พระผู้รุ่งโรจน์ กุมารการ์ติเกยะ.
वैशम्पायन उवाच
Legitimate authority is portrayed as arising from purity, correct procedure (vidhi), and alignment with the wider moral-cosmic order; power is to be consecrated and restrained by dharma rather than asserted by mere might.
Kumāra Kārtikeya is seated on a sacred, jewel-inlaid throne, and the gods arrive with auspicious implements and consecration materials, surrounding him as they perform (or prepare to perform) his abhiṣeka with proper rites and mantra-recitation.