Trita in the Well (Udapāna-kathā) — Balarāma’s Tīrtha Observances
उक्तवान् वचन तथ्यं हितं चैव विशेषत: । भगवानने हस्तिनापुर जाकर धुृतराष्ट्रसे भेंट की और उनसे सबके लिये विशेष हितकारक एवं यथार्थ बातें कहीं,यत्नं चाप्यकरोदू राजन मोक्षार्थ तस्य यक्ष्मण: । यक्ष्मासे शरीर ग्रस्त हो जानेके कारण चन्द्रमा प्रतिदिन क्षीण होने लगे। राजन्! उस यक्ष्मासे छूटनेके लिये उन्होंने बड़ा यत्न किया ।। ६२ $ ।। इष्टवेष्टिभिमहाराज विविधाभिनिशाकर: न चामुच्यत शापाद् वै क्षयं चैवाभ्यगच्छत । महाराज! नाना प्रकारके यज्ञ-यागोंका अनुष्ठान करके भी चन्द्रमा उस शापसे मुक्त न हो सके और धीरे-धीरे क्षीण होते चले गये
uktavān vacanaṃ tathyaṃ hitaṃ caiva viśeṣataḥ | yatnaṃ cāpyakarod rājan mokṣārthaṃ tasya yakṣmaṇaḥ | yakṣmāsā śarīra-grastaḥ candramā pratidinaṃ kṣīṇo babhūva | rājan tasya yakṣmaṇo mokṣārthaṃ sa mahān yatnaṃ cakāra | iṣṭaiḥ veṣṭibhiḥ mahārāja vividhābhiḥ niśākaraḥ | na cāmucyata śāpād vai kṣayaṃ caivābhyagacchat ||
ไวศัมปายนะกล่าวว่า เขาได้กล่าวถ้อยคำอันจริงและเป็นประโยชน์ยิ่งนัก และโอ้พระราชา เขายังได้พยายามอย่างเต็มที่เพื่อให้พ้นจากยักษมานั้น เมื่อยักษมาครอบงำกาย ศศีก็ร่อยหรอลงทุกวัน โอ้มหาราช แม้จะประกอบยัญพิธีและกรรมพิธีนานาประการแล้ว ผู้ก่อให้เกิดราตรี (จันทรา) ก็ยังไม่พ้นจากคำสาป และยังคงเสื่อมถอยลงเรื่อยไป
वैशम्पायन उवाच
The verse highlights the ethical ideal of speaking what is both true (tathya) and beneficial (hita), and it underscores that suffering caused by a curse or past cause may not be removed merely by ritual effort; consequences can persist until the proper means of release is found.
Vaiśampāyana narrates that earnest attempts were made to free the Moon from a wasting affliction (yakṣma). Although the Moon performed many sacrifices and rites, he was not released from the curse and continued to wane day by day.