(आपतत्नेव भीमस्तु मद्रराजमताडयत् । सर्वपारशवैस्ती&णैनरिचैर्मर्म भेदिभि: ।। ततो भीष्मश्न द्रोणश्न सैन्येन महता वृतौ । राजानमभ्यपद्येतामञ्जसा शरवर्षिणौ ।।) भीमसेनने आते ही पूर्णतः लोहेके बने हुए और मर्मस्थानोंको विदीर्ण करनेमें समर्थ तीखे नाराचोंसे मद्रराज शल्यको गहरी चोट पहुँचायी। तब भीष्म और द्रोणाचार्य दोनों महारथी विशाल सेनाके साथ अनायास ही बाणोंकी वर्षा करते हुए वहाँ राजा शल्यकी रक्षाके लिये आ पहुँचे। ततो युद्ध॑ महाघोरें प्रावर्तत सुदारुणम् । अपरां दिशमास्थाय पतमाने दिवाकरे,तदनन्तर जब सूर्यदेव पश्चिम दिशाका आश्रय लेकर अस्ताचलको जा रहे थे, उसी समय दोनों सेनाओंमें अत्यन्त दारुण महाघोर युद्ध आरम्भ हुआ
sañjaya uvāca | āpatatneva bhīmas tu madrarājam atāḍayat | sarvapāraśavaiḥ tīkṣṇair narācair marma-bhedibhiḥ || tato bhīṣmaś ca droṇaś ca sainyena mahatā vṛtau | rājānam abhyapadyetām añjasā śaravarṣiṇau || tato yuddhaṃ mahāghoraṃ prāvartata sudāruṇam | aparāṃ diśam āsthāya patamāne divākare ||
สัญชัยกล่าวว่า—ครั้นภีมะพุ่งเข้ามา ก็ยิงกษัตริย์ศัลยะแห่งมทราด้วยลูกศรนาราจอันคมกริบ ทำด้วยเหล็กทั้งดุ้น สามารถเจาะจุดสำคัญได้อย่างรุนแรง แล้วภีษมะและโทรณะ—มหารถีทั้งสอง—พร้อมกองทัพใหญ่ก็รีบเข้ามาคุ้มครองพระเจ้าศัลยะ โปรยห่าลูกศรไม่ขาดสาย ต่อมาเมื่อสุริยะเทพเอนสู่ทิศตะวันตกใกล้อัสดงคต ศึกอันน่าสะพรึงและดุเดือดอย่างยิ่งก็ปะทุขึ้นระหว่างสองกองทัพ
संजय उवाच
The passage highlights kṣatriya conduct in war: fierce engagement is paired with the obligation to protect one’s ally and commander. Bhīṣma and Droṇa’s swift intervention models loyalty and guardianship within the martial code, even amid escalating violence.
Bhīma charges and wounds Śalya with sharp iron narāca arrows aimed to pierce vital points. Seeing Śalya endangered, Bhīṣma and Droṇa arrive with a large force, raining arrows to shield him. As the sun sets in the west, the fighting intensifies into a dreadful battle between the armies.