महता रथवंशेन पार्थस्यावारयन् दिश: । तब रथियोंमें श्रेष्ठ कृपाचार्य, दुर्योधन, अश्वत्थामा, शल्य, काम्बोजराज सुदक्षिण, अवन्तीके राजकुमार विन्द और अनुविन्द तथा बाह्नलीकदेशीय सैनिकोंके साथ राजा बाह्नीक--इन सबने रथियोंकी विशाल सेना साथ लेकर उसके द्वारा पार्थकी सम्पूर्ण दिशाओंको अर्थात् उनके सभी मार्गोंको रोक दिया
sañjaya uvāca | mahatā rathavaṃśena pārthasyāvārayan diśaḥ | tatra rathiyoṃ meṃ śreṣṭhaḥ kṛpācāryaḥ, duryodhanaḥ, aśvatthāmā, śalyaḥ, kāmbojarājaḥ sudakṣiṇaḥ, avantīke rājakumārau vinda-anūvindaḥ tathā bāhnalīkadeśīyaiḥ sainikaiḥ saha rājā bāhnīkaḥ—ete sarve rathināṃ viśālāṃ senāṃ sārdhaṃ kṛtvā tena pārthasya samantād diśaḥ, sarvān mārgaṃś ca rurodhuḥ |
สัญชัยกล่าวว่า—ด้วยกองรถศึกอันมหึมา พวกเขาปิดกั้นทิศทางของปารถะทุกด้าน ที่นั่น กฤปาจารย์ ทุรโยธน์ อัศวัตถามา ศัลยะ สุทักษิณกษัตริย์แห่งกัมโพชะ เจ้าชายแห่งอวันตีคือวินทะและอนุวินทะ และพระเจ้าพาหฺนีกะพร้อมทหารแห่งแคว้นพาหฺลีกะ—ทั้งหมดรวบรวมกองรถศึกใหญ่แล้วปิดทางของปารถะไว้รอบด้าน
संजय उवाच
The verse highlights how dharma in war is tested not only by personal courage but also by strategic pressure: many renowned warriors combine forces to restrain one opponent, showing the ethical tension between collective necessity in battle and the ideal of fair, heroic combat.
Sañjaya reports that leading Kaurava-aligned chariot-warriors—Kṛpa, Duryodhana, Aśvatthāmā, Śalya, Sudakṣiṇa, Vinda, Anuvinda, and Bāhnīka with Bāhlīka troops—assemble a large chariot contingent and block all approaches around Arjuna, effectively hemming him in.