Hiḍimbā’s Petition, Conditional Union with Bhīma, and the Birth-Naming of Ghaṭotkaca (आदि पर्व, अध्याय १४३)
(अधीतानि च शास्त्राणि युष्माभिरिह कृत्स्नश: । अस्त्राणि च तथा द्रोणाद् गौतमाच्च विशेषत: ।। इदमेवंगते ताताश्चिन्तयामि समन्तत: । रक्षणे व्यवहारे च राज्यस्य सततं हिते ।॥) है 7 ममैते पुरुषा नित्यं कथयन्ति पुनः पुनः । रमणीयतमं लोके नगरं वारणावतम्,“बेटो! तुमलोगोंने सम्पूर्ण शास्त्र पढ़ लिये। आचार्य द्रोण और कृपसे अस्त्र-शस्त्रोंकी भी विशेष-रूपसे शिक्षा प्राप्त कर ली। प्रिय पाण्डवो! ऐसी दशामें मैं एक बात सोच रहा हूँ। सब ओरसे राज्यकी रक्षा, राजकीय व्यवहारोंकी रक्षा तथा राज्यके निरन्तर हित-साधनमें लगे रहनेवाले मेरे ये मन्त्रीलोग प्रतिदिन बारंबार कहते हैं कि वारणावत नगर संसारमें सबसे अधिक सुन्दर है
adhītāni ca śāstrāṇi yuṣmābhir iha kṛtsnaśaḥ | astrāṇi ca tathā droṇād gautamāc ca viśeṣataḥ || idam evaṃgate tātaś cintayāmi samantataḥ | rakṣaṇe vyavahāre ca rājyasya satataṃ hite || mamaite puruṣā nityaṃ kathayanti punaḥ punaḥ | ramaṇīyatamaṃ loke nagaraṃ vāraṇāvatam ||
ไวศัมปายนกล่าวว่า “ลูกเอ๋ย พวกเจ้าศึกษาศาสตราทั้งปวง ณ ที่นี้จนสิ้นแล้ว และยังได้รับการสอนวิชาอาวุธเป็นพิเศษจากทโรวณะและจากโคตมะ (กฤปะ) อีกด้วย ครั้นเป็นดังนี้ ลูกที่รักทั้งหลาย เราจึงใคร่ครวญรอบด้านถึงการพิทักษ์แว่นแคว้น การดำเนินราชกิจ และการธำรงประโยชน์สุขของรัฐให้สืบเนื่องไม่ขาดสาย บรรดาคนของเรา ผู้มุ่งมั่นรักษาแผ่นดินและการปกครองอยู่เนืองนิตย์ กล่าวซ้ำแล้วซ้ำเล่าทุกวันว่า ‘ในโลกนี้ นครวารณาวตะเป็นนครที่รื่นรมย์ยิ่งนัก’”
वैशम्पायन उवाच
Competence in learning and arms must be matched by vigilant governance: rulers and elders should deliberate ‘on all sides’ for the kingdom’s protection, orderly administration, and continual welfare—showing that statecraft (rājya-vyavahāra) is an ethical responsibility, not merely power.
After the Pāṇḍavas have completed their studies and weapons training under Droṇa and Kṛpa, the speaker reports that royal advisers repeatedly praise the city of Vāraṇāvata as exceptionally pleasant—setting up the proposal to send the Pāṇḍavas there, a move that later becomes entangled with court politics.