Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

वासिष्ठकथनम् (आदित्य–सोमवंशवर्णनम् तथा रुद्रसहस्रनाम-प्रशंसा)

महात्मा सर्वभूतश् च विरूपो वामनो नरः लोकपालो ऽन्तर्हितात्मा प्रसादो ऽभयदो विभुः

mahātmā sarvabhūtaś ca virūpo vāmano naraḥ lokapālo 'ntarhitātmā prasādo 'bhayado vibhuḥ

พระองค์เป็นมหาตมัน สถิตในสรรพภูตทั้งปวง; อยู่เหนือรูป แต่ยังทรงรับรูปเป็นคนแคระและมนุษย์ พระองค์เป็นผู้พิทักษ์โลก ดวงอาตมันทรงเร้นอยู่ พระองค์คือพระกรุณาเอง เป็นผู้ประทานความไร้ภัย และเป็นพระผู้แผ่ซ่านทั่วสรรพสิ่ง।

महात्माgreat-souled, magnanimous One
महात्मा:
सर्वभूतःpresent in/pertaining to all beings
सर्वभूतः:
and
:
विरूपःbeyond form/variegated in forms
विरूपः:
वामनःthe dwarf-form (vāmana aspect)
वामनः:
नरःman/person (anthropomorphic form)
नरः:
लोकपालःprotector/guardian of the worlds
लोकपालः:
अन्तर्हितात्माwhose true Self is concealed/imperceptible
अन्तर्हितात्मा:
प्रसादःgrace, favor, clarity-bestowing benevolence
प्रसादः:
अभयदःgiver of fearlessness
अभयदः:
विभुःall-pervading, sovereign Lord
विभुः:

Suta Goswami (narrating the Shiva Sahasranama within the Linga Purana to the sages of Naimisharanya)