Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

क्षुपदधीचिसंवादः — शिलादतपः, वरसीमा, मेघवाहनकल्पे त्रिदेवसमागमः

जगदावासहृदयं ददर्श पुरुषं त्वजः अनन्तभोगशय्यायां शायिनं पङ्कजेक्षणम्

jagadāvāsahṛdayaṃ dadarśa puruṣaṃ tvajaḥ anantabhogaśayyāyāṃ śāyinaṃ paṅkajekṣaṇam

แล้วผู้ไร้กำเนิด (อชะ) ได้เห็นบุรุษสูงสุด—ดวงหฤทัยอันเป็นที่พึ่งของสรรพโลก—บรรทมบนแท่นบรรทมที่เกิดจากขดกายของอนันตะ มีเนตรดุจดอกบัวและสงบนิ่ง

जगद्-आवास-हृदयम्the heart that is the abode of the worlds
जगद्-आवास-हृदयम्:
ददर्शsaw/beheld
ददर्श:
पुरुषम्the Supreme Person
पुरुषम्:
तुthen/indeed
तु:
अजःthe Unborn one (Brahmā)
अजः:
अनन्त-भोग-शय्यायाम्on the bed/couch of Ananta’s coils
अनन्त-भोग-शय्यायाम्:
शायिनम्reclining/lying
शायिनम्:
पङ्कज-ईक्षणम्lotus-eyed (one whose eyes are like a lotus)
पङ्कज-ईक्षणम्:

Suta Goswami (narrating the Purana to the sages; internal scene describes Brahma’s vision)