Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Saptama Skandha, Shloka 26

Prahlāda Instructs the Sons of Demons: Begin Bhakti from Childhood; Household Attachment as Bondage; Nārāyaṇa as the All-Pervading Supersoul

धर्मार्थकाम इति योऽभिहितस्त्रिवर्ग ईक्षा त्रयी नयदमौ विविधा च वार्ता । मन्ये तदेतदखिलं निगमस्य सत्यं स्वात्मार्पणं स्वसुहृद: परमस्य पुंस: ॥ २६ ॥

dharmārtha-kāma iti yo ’bhihitas tri-varga īkṣā trayī naya-damau vividhā ca vārtā manye tad etad akhilaṁ nigamasya satyaṁ svātmārpaṇaṁ sva-suhṛdaḥ paramasya puṁsaḥ

ธรรมะ อรรถะ และกามะ—วेदเรียกว่าไตรวรรค์; รวมทั้งการศึกษา พิธีกรรมตามวेद ตรรกะ นิติ-การลงโทษ และวิถีเลี้ยงชีพต่าง ๆ ข้าพเจ้าเห็นว่าสิ่งเหล่านี้เป็นหัวข้อภายนอกของวेद ยังเป็นฝ่ายวัตถุ แต่การมอบตนแด่พระบาทดอกบัวของพระวิษณุ ผู้เป็นบุรุษสูงสุด นั่นแลคือสาระเหนือโลก

धर्मार्थकामःdharma, artha and kāma
धर्मार्थकामः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootधर्म-अर्थ-काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (धर्मश्च अर्थश्च कामश्च)
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-निपात (quotative particle)
यःwhich
यः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक सर्वनाम
अभिहितःis described
अभिहितः:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootअभि-धा (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘has been stated/called’
त्रिवर्गःthe threefold group
त्रिवर्गः:
Karta (कर्ता/Subject complement)
TypeNoun
Rootत्रि-वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु-समास (त्रयाणां वर्गः)
ईक्षाphilosophical inquiry/vision
ईक्षा:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootईक्षा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
त्रयीthe three Vedas / Vedic ritualism
त्रयी:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootत्रयी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नयदमौpolitics and self-control
नयदमौ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootनय-दम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (नयश्च दमश्च)
विविधाvarious
विविधा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (वार्ता इति)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
वार्ताworldly livelihood/commerce
वार्ता:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootवार्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मन्येI consider
मन्ये:
Kriya (क्रिया/Action)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलट् (present), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; आत्मनेपदम्
तत्that
तत्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; निर्देश (that)
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; निर्देश (this)
अखिलम्entire
अखिलम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (तत्/एतत्)
निगमस्यof the Veda/scripture
निगमस्य:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनिगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
सत्यम्the truth/essence
सत्यम्:
Karma (कर्म/Object complement)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विधेय (predicate noun)
स्वात्मार्पणम्offering of one’s self
स्वात्मार्पणम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootस्व-आत्म-अर्पण (प्रातिपदिक; स्व + आत्मन् + अर्पण)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; स्वस्य आत्मनः अर्पणम् इति षष्ठी-तत्पुरुष
स्वसुहृदःof one’s well-wisher (the Lord)
स्वसुहृदः:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootस्व-सुहृद् (प्रातिपदिक; स्व + सुहृद्)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; स्वस्य सुहृदः इति षष्ठी-तत्पुरुष
परमस्यof the supreme
परमस्य:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषणम् (पुंसः)
पुंसःof the person (Lord)
पुंसः:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुम्स्/पुंस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन

These instructions of Prahlāda Mahārāja stress the transcendental position of devotional service. As confirmed in Bhagavad-gītā (14.26) :

P
Prahlāda Mahārāja
P
Paramātmā / Bhagavān (Supreme Person)

FAQs

This verse states that the essential truth of all scripture culminates in offering oneself fully to the Supreme Person, the true well-wisher of all beings.

Prahlāda teaches that worldly goals and even formal Vedic pursuits are incomplete unless they lead to bhakti—complete self-surrender to the Supreme Lord.

By aligning daily choices with devotion—remembering God, offering one’s work and results, cultivating self-control, and acting with the intention to please the Supreme rather than the ego.